Navracsics
Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics. PHOTO: © European Union.

Komisia pokračuje v úsilí o vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru

Cieľom nových iniciatív je zlepšiť vzdelávaciu mobilitu a vzdelávacie príležitosti v EÚ a posilniť postavenie mladých ľudí – najmä tým, že sa povzbudia k účasti na občianskom a demokratickom živote –, a využiť potenciál kultúry na sociálny pokrok a hospodársky rast v Európe.

Podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť Jyrki Katainen uviedol: „Dnes prijímame ďalšie opatrenia na posilnenie politík v oblasti mládeže, kultúry a vzdelávania v EÚ. Po vlaňajšom zasadnutí lídrov venovanom vzdelávaniu a kultúre, ktoré sa uskutočnilo na sociálnom samite v Göteborgu, a v nadväznosti na decembrové závery Európskej rady sme pohotovo predložili prvý súbor iniciatív týkajúcich sa kľúčových kompetencií pre celoživotné vzdelávanie, digitálnych zručností a upevňovania spoločných hodnôt a inkluzívneho vzdelávania. Druhý súbor iniciatív, ktorý predkladáme dnes, ide ešte ďalej a zameriava sa na väčšiu vzdelávaciu mobilitu, mládež, vzdelávanie v ranom detstve, štúdium cudzích jazykov a kultúru, čo sú všetko dôležité stavebné prvky pre budúcnosť Európy.“

Komisár pre vzdelávanie, kultúru, mládež a šport Tibor Navracsics k tomu dodal: „Politika v oblasti vzdelávania, kultúry a mládeže má hlavnú úlohu pri budovaní odolnej, konkurencieschopnejšej a súdržnejšej Európy v budúcnosti. Návrhy, ktoré dnes predstavujeme, spolu s prvým balíkom opatrení prijatým v januári dokazujú, že Komisia a členské štáty vyvíjajú veľké úsilie o dosiahnutie ambicióznych cieľov. Tieto akcie pomôžu pripraviť pôdu pre európsky vzdelávací priestor a zároveň posilnia európsku identitu a postavenie občanov, najmä mladých ľudí.“

Ak majú mladí ľudia dosiahnuť svoj plný potenciál, treba venovať na úrovni EÚ viac pozornosti oblasti vzdelávania, odbornej prípravy, mládeže a kultúry. Investície do zručností, kompetencií a znalostí sú motorom inovácie, konkurencieschopnosti a odolnosti. Iniciatívy, ktoré boli predstavené, ponúkajú mladým ľuďom bez ohľadu na ich sociálny pôvod sľubnejšie vyhliadky a pomôžu im aktívnejšie sa zapojiť do spoločnosti.

Komisia predkladá balík, ktorý zahŕňa:

  • súhrnné oznámenie s názvom „Budovanie silnejšej Európy: význam politík v oblasti mládeže, vzdelávania a kultúry“, v ktorom sa uvádza, ako Komisia napreduje v rámci Göteborskej agendy a mandátu Európskej rady;
  • stratégia pre mládež na obdobie rokov 2019 – 2027, ktorej cieľom je posilniť postavenie mladých ľudí v Európe, poskytnúť im väčšie slovo pri tvorbe politík EÚ, a tým podčiarknuť význam, ktorý Komisia pripisuje investíciám do mladých ľudí a ich budúcnosti;
  • návrhy odporúčaní Rady týkajúce sa systémov vysokokvalitného vzdelávania a starostlivosti v ranom detstve, ktorými sa položí základ neskoršieho úspechu v živote; automatického vzájomného uznávania diplomov a období vzdelávania v zahraničí na podporu vzdelávacej mobility v Európe a skvalitnenia výučby a štúdia jazykov, vďaka čomu sa v cudzích jazykoch bude môcť zdokonaliť viac mladých ľudí;
  • nová stratégia pre kultúru na zvýšenie informovanosti o rôznorodej povahe spoločného európskeho dedičstva. Jej cieľom je plne využiť potenciál kultúry pri vytváraní inkluzívnejšej a spravodlivejšej Únie, podpore inovácií, tvorivosti, udržateľných pracovných miest a rastu a pri posilňovaní vonkajších vzťahov EÚ.

Súčasťou iniciatív je aj pokračujúce úsilie na ďalších aspektoch vývoja európskeho vzdelávacieho priestoru do roku 2025. V súhrnnom oznámení o budovaní silnejšej Európy sú načrtnuté plány na európsku študentskú kartu, ktorá by mala zvýšiť vzdelávaciu mobilitu znížením administratívnej záťaže a nákladov pre študentov a inštitúcie vzdelávania a odbornej prípravy. Komisia ju ako viditeľný symbol európskej identity študentov plánuje zaviesť do roku 2021.

Viac..  Čaputová v Európskom parlamente vyzvala Slovákov na účasť v eurovoľbách

V oznámení sa zdôrazňuje aj činnosť vykonávaná spolu s členskými štátmi a sektorom vzdelávania zameraná na rozvoj „európskych univerzít“. Tieto európske univerzity pozostávajúce zo sietí existujúcich univerzít vytvorených zdola nahor posilnia vďaka dlhodobým inštitucionálnym stratégiám cezhraničnú spoluprácu. Budú propagovať inovácie a excelentnosť, zvýšia mobilitu študentov a učiteľov a uľahčia výučbu jazykov. Tým by sa mala zvýšiť aj konkurencieschopnosť európskeho vysokoškolského vzdelávania. Komisia chce pred úplným spustením iniciatívy v roku 2021 spustiť v rokoch 2019 a 2020 pilotné projekty v rámci programu Erasmus+.

Budú sa rozvíjať aj ďalšie opatrenia na podporu prístupu k vzdelávaniu a odbornej príprave na základe celoživotného vzdelávania a inovácií. Komisia napríklad navrhne, aby sa podporilo založenie centier excelentnosti v odbornom vzdelávaní a príprave, ktoré by podporovali aktívnu úlohu odborného vzdelávania a prípravy z hľadiska miestneho a regionálneho hospodárskeho rozvoja.

Zverejnené boli aj prvotné výsledky prieskumu Eurobarometra odhaľujúce názory Európanov na hlavné iniciatívy zamerané na vytvorenie európskeho vzdelávacieho priestoru. Ako vyplýva z prieskumu, viac než 90 % respondentov vo všetkých krajinách si myslí, že by bolo užitočné poskytnúť študentom príležitosť pracovať v rámci siete európskych univerzít na inovačných projektoch s ľuďmi z iných krajín. Podľa prieskumu by si 84 % mladých ľudí želalo zlepšiť ovládanie jazyka, ktorý sa už učili, a 77 % by sa chcelo naučiť nový jazyk.

Súvislosti

V roku 2016 schválili vedúci predstavitelia EÚ potrebu opatrení na podporu mládeže. V bratislavskom pláne sa zaviazali vytvoriť lepšie príležitosti pre mladých ľudí, napríklad iniciatívu pre mládež vrátane Európskeho zboru solidarity. Teraz Komisia navrhuje svoju stratégiu pre mládež obnoviť, a tým zabezpečiť, aby pri formovaní budúcnosti Európy zohrali úlohu aj mladí ľudia.

Hlavy štátov a predsedovia vlád rokovali o vzdelávaní, odbornej príprave a kultúre na sociálnom samite v novembri 2017 v Göteborgu, pričom vychádzali z oznámenia Komisie „Posilňovanie európskej identity vzdelávaním a kultúrou“. Na tom to stretnutí predostreli víziu európskeho vzdelávacieho priestoru a nového programu pre kultúru. Výsledkom boli závery Európskej rady zo 14. decembra 2017, v ktorých boli členské štáty, Rada a Komisia vyzvané, aby pokračovali v úsilí spomínanom v Göteborgu. Európska rada takisto zdôraznila Európsky rok kultúrneho dedičstva 2018 ako príležitosť na zvýšenie povedomia o sociálnom a hospodárskom význame kultúry a kultúrneho dedičstva.

O dac

Odporúčame pozrieť

Benefitom členstva v EÚ sú podľa analytikov najmä jednotný trh a eurofondy

Voľný prístup slovenských firiem na spoločný trh s viac ako 450 miliónmi ľudí, voľný pohyb …

Consent choices