EÚ zintenzívňuje boj proti nelegálnym peňažným prostriedkom v hotovosti posilneným monitorovaním hrozieb, ktoré vyplývajú z prania špinavých peňazí a financovania terorizmu, na úrovni EÚ.
Veľvyslanci pri EÚ sa dohodli na rokovacej pozícii Rady k návrhu, ktorým sa posilňuje úloha Európskeho orgánu pre bankovníctvo (EBA) v súvislosti s rizikami, ktoré pre finančný sektor predstavujú činnosti spojené s praním špinavých peňazí.
„Pranie špinavých peňazí a financovanie terorizmu sú zdrojom veľkých bezpečnostných obáv. EÚ má k dispozícii solídny právny rámec na priškrtenie nelegálnych tokov hotovosti, je však potrebné vynaložiť ďalšie úsilie s cieľom zabezpečiť, aby sa príslušné pravidlá vykonávali a monitorovali v celej EÚ konzistentne. Európsky orgán pre bankovníctvo zohráva v tejto súvislosti zásadnú úlohu,“ uviedol Hartwig Löger, minister financií Rakúska, ktoré v súčasnosti predsedá Rade.
Nedávne prípady spojené s praním špinavých peňazí v niektorých bankách z EÚ vzbudili obavy v súvislosti s tým, že pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí (AML) nie sú v celej EÚ vždy predmetom účinného dohľadu a uplatňovania, čo vytvára riziká pre integritu a dobrú povesť európskeho finančného sektora, aj pre finančnú stabilitu príslušných bánk.
Posilnením úlohy a právomocí EBA, pokiaľ ide o dohľad v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí v prípade finančných inštitúcií, by sa zabezpečilo účinné uplatňovanie pravidiel v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí vo všetkých členských štátoch, ako aj úzka vzájomná spolupráca všetkých zainteresovaných orgánov (najmä orgánov prudenciálneho dohľadu a dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí).
Podľa dohodnutého textu by sa orgán EBA mal poveriť najmä týmito úlohami:
- zhromažďovanie informácií od vnútroštátnych príslušných orgánov súvisiacich s nedostatkami identifikovanými v spojitosti s ich opatreniami na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu alebo na boj proti týmto činnostiam;
- posilnenie kvality dohľadu prostredníctvom vypracovania spoločných štandardov a koordinácie medzi vnútroštátnymi orgánmi dohľadu;
- uskutočňovanie posúdenia rizík u príslušných orgánov s cieľom vykonať hodnotenie ich stratégií a zdrojov určených na riešenie najvýznamnejších nových rizík súvisiacich s praním špinavých peňazí na úrovni EÚ;
- uľahčenie spolupráce s krajinami mimo EÚ v cezhraničných prípadoch;
- ak vnútroštátne orgány nekonajú, orgán EBA by ako poslednú možnosť mohol prijímať rozhodnutia určené priamo jednotlivým bankám.
Súbežne s tým sa EÚ a jej členské štáty zapojili do dôkladného preskúmania existujúcich postupov spolupráce medzi orgánmi dohľadu v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a orgánmi prudenciálneho dohľadu. Rada prijala 4. decembra 2018 akčný plán, v ktorom sa stanovujú krátkodobé nelegislatívne opatrenia s cieľom lepšie čeliť výzvam v oblasti AML. Rada najmä odporučila, aby sa vykonala „post-mortem“ analýza nedávnych prípadov prania špinavých peňazí v bankách z EÚ s cieľom porozumieť tomu, ako k nim došlo, a pomôcť sformovať prípadné dodatočné opatrenia.
Európske pravidlá v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu sa v minulých rokoch výrazne posilnili, pričom sa od roku 2015 prijali dve po sebe nasledujúce reformy. Posledná revízia smernice o boji proti praniu špinavých peňazí – piata smernica o boji proti praniu špinavých peňazí – bola prijatá v apríli 2018 a na úrovni členských štátov sa má transponovať do januára 2020.
Predsedníctvo Rady bude musieť viesť rokovania s Európskym parlamentom s cieľom dosiahnuť konečnú dohodu pred tým, ako sa nové pravidlá budú môcť prijať a uplatňovať.