Podľa novej správy Európskeho dvora audítorov musí EÚ posilniť svoj boj proti podvodom a Európska komisia by mala zabezpečiť vodcovstvo a prehodnotiť úlohu a povinnosti jej úradu na boj proti podvodom (OLAF), pretože súčasný systém vyšetrovania podvodov má inherentné nedostatky. V súčasnosti Komisii chýbajú ucelené informácie o rozsahu, povahe a príčinách podvodov. Podľa audítorov to obmedzuje účinné predchádzanie podvodom poškodzujúcim rozpočet EÚ.
Podvody sú skrytým a komplexným fenoménom a ochrana finančných záujmov EÚ pred podvodmi si vyžaduje ucelené a systematické úsilie. Je to kľúčovou zodpovednosťou Európskej komisie. Audítori posúdili, či Komisia náležite riadi riziko podvodných činností, ktoré sú na úkor rozpočtu EÚ. Konkrétne sa zamerali na dostupné informácie o rozsahu, povahe a príčinách podvodov súvisiacich s výdavkami EÚ. Preskúmali, či je strategický rámec riadenia rizík Komisie účinný a či administratívne vyšetrovania úradu OLAF viedli k trestnému stíhaniu a spätnému získaniu finančných prostriedkov.
Audítori zistili, že Komisii chýbajú úplné a porovnateľné údaje o miere zistených podvodov vo výdavkoch EÚ. Okrem toho, zatiaľ nevykonala posúdenie nezistených podvodov ani podrobnú analýzu, čo vedie hospodárske subjekty k tomu, aby sa správali podvodne. Tento nedostatok poznatkov podľa audítorov znižuje praktickú hodnotu a účinnosť plánov Komisie na ochranu finančných záujmov EÚ pred podvodmi.
„Sedem z desiatich občanov EÚ si myslí, že k podvodom poškodzujúcim rozpočet EÚ dochádza pomerne často, aj keď situácia môže byť odlišná. Doterajšie činnosti v oblasti boja proti podvodom žiaľ stále nie sú dostatočné,“ povedal Juhan Parts, člen Európskeho dvora audítorov zodpovedný za túto správu. „Nastal čas na skutočné opatrenia: Komisia by mala zaviesť účinný systém predchádzania, odhaľovania a odrádzania podvodníkov. Reforma úradu OLAF bude lakmusovým testom odhodlania Komisie v boji proti podvodom.“ SK 2 Audítori dospeli k záveru, že súčasný systém, pri ktorom na administratívne vyšetrovania prípadu podozrenia z podvodu zo strany úradu OLAF nadväzuje vyšetrovanie trestného činu na vnútroštátnej úrovni, zaberá veľa času a znižuje pravdepodobnosť trestného stíhania. V priemere 17 prípadov za rok, v ktorých úrad OLAF vyjadril odporúčania – čo je menej než polovica zo všetkých takýchto prípadov – viedlo k trestnému stíhaniu podozrivých podvodníkov. Okrem toho audítori zdôrazňujú, že v záverečných správach úradu OLAF sa v niektorých prípadoch nenachádzajú dostatočné informácie na začatie vymáhania neoprávnene vyplatených finančných prostriedkov EÚ. V rokoch 2012 až 2016 bolo menej než 15 % z celkovej odporúčanej sumy skutočne získanej späť.
Audítori považujú zriadenie Európskej prokuratúry (EPPO) za krok správnym smerom, ale varujú, že so súčasným nariadením o EPPO je spojených niekoľko rizík. Jeden z hlavných problémov sa týka odhaľovania a vyšetrovania, ktoré budú do značnej miery závisieť od vnútroštátnych orgánov. V nariadení sa však nezavádza nijaký mechanizmus, ktorý by EPPO umožnil naliehať na členské štáty, aby vyčlenili prostriedky na iniciatívne činnosti, ktoré sú nevyhnutné na vyšetrovanie podvodov súvisiacich s výdavkami EÚ.
Na dosahovanie lepších výsledkov v oblasti boja proti podvodom poškodzujúcim finančné záujmy EÚ audítori odporúčajú Európskej komisii:
- zaviesť vierohodný systém na podávanie správ o podvodoch a ich meranie, prostredníctvom ktorého sa získajú informácie o rozsahu, povahe a hlavných príčinách podvodov;
- jasne uviesť riadenie rizika podvodov a predchádzania podvodom v portfóliu jedného komisára a prijať novú stratégiu boja proti podvodom založenú na komplexnej analýze rizík;
- posilniť svoje činnosti a nástroje v oblasti predchádzania podvodom;
- prehodnotiť úlohu a povinnosti úradu OLAF s ohľadom na zriadenie EPPO a navrhnúť, aby úrad OLAF získal strategickú úlohu dohľadu nad opatreniami EÚ v boji proti podvodom.