BRATISLAVA / V súvislosti s prípravou na tvrdý brexit urobila slovenská vláda ďalší krok. Kabinet schválil materiál, ktorý hovorí o vnútroštátnych prípravách Slovenska na prípadné vystúpenie Spojeného kráľovstva z Európskej únie bez dohody, teda tvrdý brexit. V materiáli sa kladie dôraz na postavenie a práva Slovákov žijúcich vo Veľkej Británii. Dokument zároveň zadeľuje jednotlivým rezortom legislatívne úlohy, informuje o hospodárskych a finančných dopadoch a konštatuje, že nech sa uzavrie s Londýnom akákoľvek dohoda, nebude výhodnejšia ako členstvo v klube.
Opatrenia, ktorých cieľom je zmierniť dopady tvrdého brexitu, budú mať dočasný charakter, do vyjednania nových vzťahov so Spojeným kráľovstvom. Opatrenia sa týkajú dopadov na občanov, hospodárskych dopadov, leteckej a cestnej dopravy, spolupráce v justičnej a policajnej oblasti, zahraničnej a bezpečnostnej politiky, ale aj oblastí ako volebné právo, klimatická politika, právo duševného vlastníctva či médiá a audiovízia.
Cieľom vlády je zabezpečiť právnu istotu a ochranu Slovákov v Británii. Londýn už deklaroval, že aj v prípade odchodu bez dohody zachová Európanom existujúce práva. Podmienkou je zachovanie tých istých práv pre Britov žijúcich na kontinente. Ministerstvo vnútra preto pripraví potrebné legislatívne a administratívno-technické zmeny. Ministerstvo práce bude mať zase na starosť koordináciu sociálneho zabezpečenia a ministerstvo zdravotníctva zmeny týkajúce sa zdravotného poistenia. Úloha upraviť legislatívu týkajúcu a uznávania dokladov o vzdelaní a odborných kvalifikácií pripadla ministerstvám školstva, zdravotníctva, vnútra, pôdohospodárstva aj dopravy.
Pokiaľ ide o hospodárske a finančné dopady, dokument pripomína, že v roku 2017 predstavoval export na ostrovy 4,447 miliardy eur, pričom exportu dominujú automobily. Dokument priznáva, že spomedzi krajín strednej Európy bude mať tvrdý brexit najväčší negatívny dopad práve na Slovensko. Podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky (IFP) tvrdý brexit spomalí slovenskú ekonomiku o 0,4 až 1,4 percenta HDP z dlhodobého hľadiska. Medzinárodné inštitúcie hovoria o poklese hospodárskeho výkonu Slovenska o 0,3 až 1,9 percenta HDP. V prípade tvrdého brexitu by od 30. marca platili pravidlá Svetovej obchodnej organizácie, týkalo by sa to najmä ciel, netarifných prekážok, colných formalít a postupov súvisiacich s prepúšťaním tovaru do voľného obehu.
Podľa materiálu by sa tvrdý brexit dotkol aj ďalších oblastí. Dopad by to malo napríklad na rozpočet EÚ aj SR, na investície a právny režim ochrany investícií, civilné letectvo, cestnú dopravu, roaming, typové schvaľovanie vozidiel, poštové služby, ale napríklad aj na uchovávania dát či spoluprácu v rámci Europolu a Eurojustu. Napriek možnému tvrdému brexitu si Slovensko v otázke zahraničnej a bezpečnostnej politiky uvedomuje, že je mimoriadne dôležité udržať si so Spojeným kráľovstvom ako členom NATO, stálym členom Bezpečnostnej rady OSN a jadrovou mocnosťou blízke vzťahy. Aj naďalej budeme mať záujem spolupracovať v boji proti terorizmu a medzinárodnému zločinu.
V oblasti pôdohospodárstva sa tvrdý brexit dotkne napríklad registrácie veterinárnych bioreparátov a liečiv, ako aj farmaceutického dozoru, s hodnotením účinných látok prípravkov na ochranu rastlín. „Odchodom Spojeného kráľovstva z EÚ bude Slovensko jediná krajina v EÚ akreditovaná na výkon testov ďateliny plazivej na účely ochrany práv duševného vlastníctva odrôd,“ informuje ďalej materiál. V otázke vývozu zvierat, potravín či poľnohospodárskych produktov je možné uzatvoriť bilaterálnu dohodu, ak sa na úrovni EÚ27 nepodarí prijať spoločné riešenie.
Spojené kráľovstvo opustí Európsku úniu 29. marca o 24:00 stredoeurópskeho času. V tom momente sa v prípade tvrdého brexitu stane treťou krajinou. Prestanú sa na ňu vzťahovať zmluvy a všetko právo EÚ nebude viac súčasťou vnútorného trhu so štyrmi slobodami (tovaru, osôb, služieb a kapitálu). Spojené kráľovstvo už nebude zastúpené v inštitúciách či agentúrach EÚ.
Viac informácií sa dozviete na spravodajskom portáli www.noviny.sk