„Bezproblémové vzťahy medzi Slovenskom a Kanadou majú význam obzvlášť v ťažkých časoch pandémie koronavírusu, keď je každá pomoc pre ťažko skúšané ekonomiky vítaná. Vďaka Komplexnej hospodárskej a obchodnej dohode medzi EÚ a Kanadou (CETA) sa v posledných troch rokoch posilnila naša obchodná výmena a je tu potenciál na jej ďalšie zvyšovanie. Kanada je pripravená pomôcť s propagáciou malých a stredných podnikov zo Slovenska.“
Vyhlásil to štátny tajomník Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí Slovenskej republiky Martin Klus v utorok, 6. októbra 2020 v Bratislave, počas stretnutia s mimoriadnou a splnomocnenou veľvyslankyňou Kanady pre Slovensko so sídlom vo Viedni Heidi Albertou Hulan. Tá pôsobí taktiež ako veľvyslankyňa Kanady v Rakúsku a stála predstaviteľka pri Organizácii Spojených národov vo Viedni a pri Medzinárodnej agentúre pre atómovú energiu (MAAE).
Bilaterálne vzťahy medzi Slovenskou republikou a Kanadou sú dlhodobo kvalitné a obojstranne prospešné vo viacerých oblastiach. Rovnako dobre funguje aj naša spolupráca na medzinárodnej úrovni. V tejto súvislosti sa partneri zhodli na potrebe ďalšieho presadzovania princípu multilateralizmu a dodržiavaní zásad právneho štátu v medzinárodných vzťahoch.
Kanadská veľvyslankyňa Heidi Alberta Hulan ocenila prebiehajúcu komunikáciu so slovenským rezortom obrany, poďakovala vláde SR za jej rozhodnutie zotrvať v operácii Posilnená predsunutá prítomnosť NATO v Pobaltí (eFP) až do konca misie a súčasne prisľúbila pomoc s prípadným plánovaním vzájomných návštev štátnych predstaviteľov na najvyššej úrovni, hneď ako to pandemická situácia vo svete dovolí.
Slovensko a Kanada, spojenci v rámci Severoatlantickej aliancie, zdieľajú rovnaké demokratické hodnoty a majú tiež rovnaký pohľad na viaceré aktuálne zahraničnopolitické otázky. Partneri preto diskutovali aj o súčasnej situácii v Bielorusku či obnovených bojoch v Náhornom Karabachu.
„Zhodli sme sa na potrebe čo najskoršieho mierového riešenia konfliktu v Náhornom Karabachu. Popri eskalujúcom napätí medzi priamymi účastníkmi konfliktu – Azerbajdžanom a Arménsko – považujeme z hľadiska ďalšieho vývoja za znepokojivú aj nepriamu vojenskú angažovanosť niektorých krajín. Zároveň odmietame akékoľvek geopolitické hry, pri ktorých trpia nevinní ľudia,“ vyhlásil štátny tajomník MZVEZ SR Martin Klus.
Dodal, že tak ako Kanada, ani Slovensko neuznáva Alexandra Lukašenka za legitímneho prezidenta Bieloruska a bude aj naďalej podporovať jeho zaradenie na sankčný zoznam EÚ. Jediným riešením situácie v Bielorusku po sfalšovaných voľbách je zastavenie násilia voči demonštrantom, dialóg s občanmi a vyhlásenie nových volieb.
Kanada veľmi pozorne sleduje aj vývoj situácie vo Venezuele, preto veľvyslankyňa Heidi Alberta Hulan ocenila rozhodnutie Slovenska uznať lídra venezuelskej opozície Juana Guaidóa za dočasného prezidenta Venezuely. Tento jasný postoj vlády SR podľa diplomatky v Kanade zarezonoval.
„Rovnako sa pozeráme aj na otázku nevyhnutnosti európskej a transatlantickej integrácie krajín západného Balkánu, ktoré nesmú ostať v regióne osamotené. Ak im Európska únia neotvorí včas dvere, samozrejme po splnení stanovených podmienok, je tu reálne riziko, že to využijú tretie strany na posilnenie svojho vplyvu v oblasti, čo môže byť v konečnom dôsledku hrozbou aj pre Slovensko,“ vyhlásil M. Klus.