Kolísku renesancie alebo metropolu géniov Florenciu strieda malebné Val d´Orcia so zelenými údoliami, vinicami a kopcami. Celá oblasť na juh od Sieny je súčasťou UNESCO a každý región má svoje neopakovateľné čaro. Smerujeme do mesta uprostred malebného Toskánska, do Sieny.
Na jednej zo vstupných stredovekých brán víta návštevníkov nápis: „Toto mesto má pre všetkých pocestných otvorené srdce a náruč veľkú ako táto brána.“ Pri príchode sa pousmejete, pri odchode nezapochybujete. Obrovské námestie s neopakovateľnou atmosférou stredoveku návštevníka chytí za srdce. Domáci sú hrdí na súčasnú podobu i na bohatú históriu, ktorú začali na začiatku 9. storočia pred n.l. písať Etruskovia.

Centrom je Piazza del Campo
Podobne ako Florencia aj Siena je Mekkou architektúry a umenia. Má však aj čosi navyše – svetu a cirkvi dala jednu z najväčších svätíc stredoveku, Katarínu Sienskú, spolupatrónku Ríma i celého Talianska. Mesto je obkolesené dobre zachovanými stredovekými hradbami, ktoré mu dodávajú výnimočnú atmosféru. Námestie Piazza del Campo s jedinečným gotickým Pallazzo Pubblico je verejným fórom i tržnicou, z ktorého vybiehajú ulice do všetkých strán. Vysvietené pôsobí magicky najmä večer.

Vojnové konflikty, dobré i zlé roky
Siena, ktorá bola jedným z významných mestských štátov, dlhé roky súperila s neďalekou Florenciou. Víťazstvo, ktoré dosiahli nad Florenťanmi, oslavujú domáci od roku 1260. No dobré obdobie netrvalo dlho a silnejší súper rivalovi porážku oplatil. Roky skazy a strádania zavŕšila morová epidémia, ktorej podľahli dve tretiny obyvateľov a ktorá zničila plány na výstavbu najväčšej katedrály na svete.

Kontrády, veľké srdce a ešte väčšia vášeň
Palio je vášnivá, dramatická a pomerne náročná zábava. Ide o preteky na koňoch, ktoré zďaleka nie sú iba súčasťou miestnych osláv a majú veľmi osobité pravidlá. Inak pokojní a mierumilovní obyvatelia mesta sa počas nich menia na temperamentných protivníkov. Dôvodom je rozdelenie mesta na 17 častí nazývaných kontrády. Každá má svoju zástavu, ulice a symboly. Navzájom súperia – no dôležitejšie než samotní jazdci sú kone. Víťazom sa stane aj štvornohý hrdina, ktorý dobehne do cieľa bez jazdca.
Jazdec je nahraditeľný, kôň nie
Trať je dlhá kilometer a Palio sa pravidelne koná na Piazza del Campo. Kone bežia po obvode námestia trikrát, trať je vytýčená stĺpmi. Atmosféra domácich celkom pohltí, lístky sa s blížiacim termínom pretekov nedajú zohnať, a tí najšikovnejší sa tešia na vášnivé povzbudzovanie na balkónoch. Víťazovi patrí pálium so sochou svätice, ktorú obyvatelia víťaznej kontrády nesú hrdo až do Dómu.

Oslavy, ktorými žije celá Siena, sa neraz pretiahnu aj na pár týždňov. Biely a čierny kôň sú súčasťou mestského erbu a ako tvrdia domáci, hrdosť na tradície majú všetci v srdciach.
Pisa, šikmá veža a umenie improvizácie
Rivalita mestských štátov neobišla ani Pisu a v 11. storočí sa jej obyvatelia museli skloniť pred bojovým umením Janovčanov. Hoci nepatrí k veľkým metropolám, známa je na celom svete. Scenériu hlavného mesta rovnomennej provincie Pisa charakterizuje jej najpopulárnejší znak – šikmá veža na námestí Piazza del Duomo.

Na každom kroku pamiatky a historické príbehy
Niekdajšie centrum obchodu dlhé roky súperilo o primát s Benátkami a Janovom. Hrdí obyvatelia mesta na pobreží neďaleko Ligúrskeho mora úspešne bojovali s moslimskými dobyvateľmi, no v 11. storočí sa museli skloniť pred bojovým umením Janovčanov. Malé mesto prakticky na každom rohu ponúka nejaký historický príbeh alebo diela známych stredovekých majstrov. Museo Nazionale di San Matteo uchováva cenné umelecké diela, funkčné, aj keď mierne strelené vynálezy Galilea Galileiho a ďalších v možno obdivovať v Museo degli Strumenti per il Calcolo.
Majstrovstvo generácie Pisanovcov
Šikmá veža na námestí Piazza del Duomo je súčasťou rozsiahleho architektonického komplexu z vrcholného obdobia stredoveku. Vežu začal v 12. storočí budovať známy staviteľ Bonanno Pisano. Základ tvorí kamenný prstenec vysoký 3 metre s priemerom 15,5 metra. Keď stavba dosiahla tretie poschodie, prstencová základňa sa naklonila na stranu o 15 cm. Z obavy, aby veža nespadla, rozhodol sa projekt zastaviť.

Veža s románskymi oblúkmi a sedem zvonov
V roku 1234 však Giovani di Simone postavil ďalšie tri poschodia v rovnakej podobe. Vznikla tak základná veža v tvare valca. Na prízemí sú vchodové dvere a na podlažiach galérie so stĺporadím. Všetky stĺpy sú zakončené hlavicami a polkruhovými oblúkmi. Dielo dokončil zvonicou v roku 1350 Tommaso Pisano, ďalší z rodu Pisanovcov. Má sedem zvonov naladených na sedem hudobných tónov.
Neuveriteľný sklon – a predsa stojí!
V dôsledku mäkkého podložia sa sklon veže rokmi zväčšoval a na konci 20. st. dosiahol až 4,5 metra. Talianska vláda sa rozhodla unikátne dielo zachrániť. Po vypracovaní statického projektu nainštalovali ako protizávažie 800 ton olovených dosiek, ktoré mali zabezpečiť stabilitu unikátnej stavby zapísanej do Zoznamu kultúrneho dedičstva UNESCO. Šikmá veža sa preslávila aj tým, že v nej miestny rodák Galileo Galilei robil merania a štúdie na tému gravitácie.

Pisa pokračovala v akademickej tradícii a dnes je zaujímavým historickým a univerzitným centrom. Až 90 percent turistov však navštevuje mesto pre jej naklonenú raritu. Veža v Pise stále stojí. Možno aj preto, že patrónom mesta je svätý Rainieri, ktorý je zároveň aj ochrancom cestovateľov. Takže sa o tom môžete presvedčiť na vlastné oči.