EuropskeNoviny.sk
Lídri Európskej únie (EÚ) sa stretli s piatimi niekdajšími sovietskymi republikami z Východného partnerstva, s ktorými sa zaviazali k prehĺbeniu vzťahov. Ako sa uvádza v záverečnej deklarácii samitu, jeho zámerom bolo potvrdiť „silný záväzok účastníkov k nášmu strategickému, ambicióznemu a perspektívnemu“ partnerstvu založenému na „spoločných základných hodnotách“. Tridsaťdva zúčastnených krajín tiež uviedlo, že „sú viazané naším spoločným odhodlaním ďalej posilňovať demokraciu a právny štát v našich spoločnostiach“.
Únia oznámila, že východným krajinám ponúkne ekonomický a investičný plán v objeme 2,3 miliardy eur, ktorý by podľa nej mohol pritiahnuť do regiónu verejné a súkromné investície až do výšky 17 miliárd eur. EÚ tiež zdôraznila potrebu „diferenciácie“, čím uznala, že niektoré zo šestice krajín v partnerstve môžu byť schopné rýchlejšie prehĺbiť svoje vzťahy s euroblokom. Napríklad Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajina majú dohody o voľnom obchode, ktoré zmierňujú clá a iné prekážky k európskeho obchodu.
Východné partnerstvo EÚ zahŕňa Arménsko, Azerbajdžan, Bielorusko, Gruzínsko, Moldavsko a Ukrajinu. Samit sa však konal bez účasti bieloruského prezidenta Alexandra Lukašenka, ktorý ho bojkotoval pre sankcie, ktoré na jeho režim uvalila EÚ pre podvod pri vlaňajších prezidentských voľbách a následný násilný záťah proti demonštrantom. Na mieste, kde by bol usadený, bola len bieloruská vlajka. „V miestnosti bola prázdna stolička a dúfam, že túto stoličku čoskoro obsadí legitímny, demokraticky zvolený bieloruský líder,“ vyjadrila sa predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová.
Samit sa konal v čase intenzívnejšieho napätia s Ruskom, ktoré s väčšinou krajín v partnerstve susedí. V deklarácii, ktorú účastníci samitu vydali po päťhodinových rokovaniach v Bruseli, však Rusko nespomínajú, hoci Moskva je proti tomu, aby spomenutých šesť krajín bolo v partnerstve prehlbujúcom vzťahy s európskou dvadsaťsedmičkou.
(SITA)
