veterna energia
Ilustračné PHOTO: © European Union.

Zelená dohoda: Nové usmernenia pre transeurópsku energetickú infraštruktúru

Európsky parlament schválil nové pravidlá pre výber energetických projektov, ktoré bude možné financovať z rozpočtu EÚ, a zosúladil existujúce predpisy s Európskou zelenou dohodou.

Nariadenie, na ktorého znení sa v decembri dohodli vyjednávači EP a Rady (ministrov) EÚ, stanovuje kritéria a metodológiu výberu energetických projektov spoločného záujmu, ako sú vysokonapäťové prenosové vedenia, plynovody, zariadenia na skladovanie energie alebo inteligentné siete, na ktoré sa budú vzťahovať urýchlené administratívne postupy a ktoré budú môcť získať podporu z rozpočtu EÚ.

Podpora vodíka, postupné opúšťanie zemného plynu

Poslanci počas rokovaní podporili financovanie projektov rozvoja vodíkovej infraštruktúry, ako aj zachytávania a ukladania oxidu uhličitého. Oprávnené projekty by tiež mali napomáhať integrácii trhu a zvyšovať bezpečnosť dodávok energií v EÚ. Vybrané projekty by mali členským štátom EÚ pomôcť postupne znižovať využívanie tuhých fosílnych palív ako čierne a hnedé uhlie, rašelina a roponosná bridlica. Poslanci tiež zaistili financovanie pre projekty, ktoré počas prechodného obdobia umožnia transformáciu a využívanie existujúcej infraštruktúry určenej pre transport či skladovanie zemného plynu na prepravu alebo uskladňovanie vodíka. Financovanie takýchto projektov z rozpočtu EÚ bude umožnené do 31. decembra 2027.

Ukončenie energetickej izolácie Cypru a Malty

Nové projekty zamerané na zemný plyn už nebude možné financovať z rozpočtu EÚ. Výnimka sa bude vzťahovať iba na Cyprus a Maltu. Každý z tejto dvojice členských štátov bude mať za prísnych podmienok nárok na financovanie jedného na vodík pripraveného plynárenského projektu zameraného na pripojenie krajiny k sieti EÚ.

Vyhlásenie spravodajcu

„Dnešná tragická realita vojny v Európe a dramaticky nízka úroveň energetickej bezpečnosti Európskej únie je dôkazom, že EÚ robila roky chyby pri posudzovaní svojich potrieb, a to aj v oblasti transeurópskej energetickej infraštruktúry,“ uviedol spravodajca Zdzisław Krasnodębski (ECR, PL). Prostredníctvom tejto legislatívy „nezlepšujeme len proces plánovania infraštruktúry, ale presadzujeme nové typy projektov spoločného záujmu v súlade s klimatickými cieľmi. Revidovaný rámec pre transeurópske energetické siete podporí investície do vodíka a sietí CO2, ako aj rozvoja sústav na mori,“ dodal poslanec Krasnodębski.

Ďalší postup

Nariadenie, ktoré Európsky parlament schválil pomerom hlasov 410 (za): 146 (proti): 72 (zdržalo sa hlasovania), musí ešte formálne odobriť aj Rada (ministrov) EÚ. Následne bude zverejnené v Úradnom vestníku EÚ a po dvadsiatich dňoch vstúpi do platnosti.

Súvislosti

Európsky parlament v uznesení z júla 2020 vyzval na novelizáciu nariadenia o transeurópskych energetických sieťach (TEN-E), ktorého súčasťou sú usmernenia EÚ v oblasti cezhraničnej energetickej infraštruktúry a ktoré stanovuje proces výberu takzvaných projektov spoločného záujmu. Európska komisia predložila návrh na novelizáciu nariadenia v decembri 2020.

Projekty spoločného záujmu sú infraštruktúrne projekty, ktoré sú považované za zásadné pre dosahovanie cieľov EÚ v oblasti energetiky. Ide napríklad o lepšie prepájanie vnútroštátnych trhov a podporu konkurencieschopnosti, bezpečnosti dodávok či využívania obnoviteľných zdrojov.

Reakcie slovenských poslancov

Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Energetické projekty spoločného záujmu predstavujú kľúčový prvok z hľadiska lepšieho prepájania vnútroštátnych trhov, ako aj zaistenia bezpečnosti a stability dodávok energie pre jednotlivé členské štáty Európskej únie. Zároveň sú dôležité pre schopnosť efektívne plniť existujúce klimatické ciele vyplývajúce napríklad z Európskej zelenej dohody.“

Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Budem hlasovať za energeticky prepojenejšiu Európu, čo najrýchlejšie odpojenie sa od ruských energií, zníženie cien dosiahnuté spoločným postupom, tvorbu dostatočných zásob plynu, podporu alternatívnych zdrojov energií či vzájomnú podporu členských krajín, keď Putin vypne kohútik. Dnes viac ako kedykoľvek predtým potrebujeme čo najrýchlejšie znížiť našu energetickú závislosť na Rusku.“

Lucia Ďuriš Nicholsonová (RE, SK) uviedla: „Je nesporne dôležité zaoberať sa aktualizáciou pravidiel stanovujúcich, ktoré energetické projekty môže Únia financovať, a zosúladením existujúcich predpisov s Európskou zelenou dohodou. Európsky parlament na tomto plenárnom zasadnutí schvaľuje neformálnu medziinšticionálnu dohodu, ktorá bola dosiahnutá s Radou a Európskou komisiou. Bohužiaľ táto dohoda mohla byť viac ambiciózna, a teda nariadenia sa mohlo aktualizovať v súlade s našimi zvýšenými energetickými a klimatickými cieľmi, s plným uplatnením zásady energetickej účinnosti na prvom mieste a ukončením podpory fosílnych palív bez akýchkoľvek výnimiek.“

Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Ak sa chce Európa čo najskôr odpojiť od závislosti na ruskom plyne a posilniť svoju autonómiu, nemôžeme nahrádzať jednu závislosť druhou, napríklad dlhodobými kontraktami s tretími krajinami, ktorých režimy nemožno ani zďaleka považovať za zdieľajúce naše hodnoty a ani za demokratické. Ani dovoz LNG tankermi z Ameriky, ktoré zanechávajú nezanedbateľnú CO2 stopu, kapacitne nepokryje potreby EÚ. Problémom sú aj kapacity terminálov a chýbajúce masívne investície do infraštruktúry, ktorá v súčasnosti nedokáže zabezpečiť prepravu požadovaného množstva LNG do štátov ako je Slovensko. V tomto kontexte je veľmi dobre, že za bývalých vlád sa vybudovali aspoň plynové prepájače medzi Slovenskom a Českom, Rakúskom a Maďarskom na druhej strane. Dobudovanie infraštruktúry schopnej prepravovať energiu z obnoviteľných zdrojov aj do krajín ako Slovensko s odľahlými regiónmi, ktoré nemajú podmienky na masívnejšie využívanie veternej alebo solárnej energie, je preto kľúčovou prioritou ako zabezpečiť nielen prepojenie, ale aj solidaritu.“

Viac..  Ivan Štefanec: Afrika ide vpred rýchlym tempom a my chceme byť pri tom

Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Žiaľ, tento kompromis nemôžem podporiť, lebo obsahuje príliš veľa fosílnej infraštruktúry, napríklad plynovody na Maltu a Cyprus. Z ropovodu na Maltu by pritom mali profitovať ľudia, ktorí sú obvinení z podieľania sa na vražde maltskej novinárky Daphne Galizie. Potrebujeme sa sústrediť na rozvoj zelenej energie a infraštruktúry pre ňu, a nie posilňovať fosílnu infraštruktúru.“

Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Aktuálne je posilnenie tejto infraštruktúry nevyhnutné, ak chceme čeliť rizikám vyplývajúcim zo závislosti na ruských energiách. Tejto stratégii by veľmi pomohlo zoradenie projektov podľa ich naliehavosti a efektívnosti tak, aby sme začali s tými, ktoré sú najviac potrebné. Pomohlo by jej tiež zavedenie merateľných ukazovateľov tak, aby sa Únii nestalo to, čo medzi rokmi 2014-2020, kedy napriek únijnej stratégii závislosť na ruskom plyne nielenže neklesla, ale dokonca stúpla! Je najvyšší čas posunúť sa v tejto oblasti výrazne dopredu. Prerušiť silu lokálnych dominantov a monopolov a znížiť im tak výšku monopolnej renty. Teda bohatstva, ktoré nezískali prispievaním k bohatstvu spoločnosti, ale na jeho úkor.“

Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Plány energetickej efektívnosti do roku 2030 a klimatickej neutrality do roku 2050 potrebujú nariadenia, ktoré nás budú k týmto cieľom približovať a medzi ne patrí aj prispôsobenie energetickej infraštruktúry na nové zdroje energií, ako napríklad vodík, bioplyn a pod. V aktuálnej situácii je však nevyhnutné a žiaduce, aby tak kľúčové zmeny strategicky reagovali aj na aktuálne veľmi nepriaznivú situáciu v oblasti energií – teda najmä krízu dostupnosti, vysoké ceny a ich dopad na občanov i podniky, čo v predloženej aktualizácii pravidiel v tejto chvíli absentuje.“

Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Téma energetickej infraštruktúry Európy sa stala prierezovou a zásadnou pre vývoj európskeho kontinentu. Od nej závisia nie len ceny a dostupnosť energií, ale aj naše environmentálne ciele, výkonnosť ekonomiky, sebestačnosť, či vlastná bezpečnosť. Energetika je dnes dokonca mierovým humanitárnym nástrojom zahraničnej politiky na odstavenie agresora. Potrebujeme jasné pravidlá, ak chceme prepájať vnútroštátne trhy, vyhýbať sa energetickým šokom a myslíme to s obnoviteľnými zdrojmi vážne.“

Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Ide o jednu z prvých významných legislatív, schválených v súvislosti s Európskym zeleným dohovorom a rámcom Fit for 55. Žiaľ musím povedať, že legislatíve chýba konzistentnosť. Stále je v návrhu prítomná silná podpora pre plynovú infraštruktúru, ktorá v kontexte zelených ambícií predstavuje neperspektívne odvetvie a tým veľkú záťaž pre verejné financie, obzvlášť ak zoberieme do úvahy, že možnosť prebudovania plynového potrubia na potrubie schopné viesť vodík, je veľmi obmedzená. Návrh je zaťažený prílišným sentimentom k fosílnym zdrojom energie, čo v legislatíve tohto charakteru považujem za zásadnú chybu. Zdôrazňujem, že legislatíva neovplyvní právo krajiny určiť si vlastný energetický mix.“

O mam

Odporúčame pozrieť

I. Štefanec: Minister Takáč má farmárov počúvať, nie na nich podávať trestné oznámenia

Farmárske združenia pokračujú vo svojich protestoch pred ministerstvom pôdohospodárstva aj dnes. Minister pôdohospodárstva a rozvoja …

Consent choices