EuropskeNoviny.sk
Očakávané utlmenie ekonomickej aktivity na Slovensku sa v druhom štvrťroku nepotvrdilo a ekonomika vzrástla medziročne o 1,7 %. V porovnaní s predkrízovou úrovňou ekonomická aktivita zaostáva približne o 0,4 %. „Napriek pretrvávajúcemu zaostávaniu za predkrízovým maximom sa ekonomike darilo nad očakávania, keďže väčšina trhových účastníkov predpokladala medzištvrťročný pokles, čo sa napokon nepotvrdilo,“ povedal analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Na základe mesačných indikátorov predpokladá, že o lepší než očakávaný vývoj sa postarala aj spotreba domácností, keďže maloobchodné tržby dosahovali aj v druhom štvrťroku dobrý výkon, hoci postupne spomaľovali. Domácnosti tak svoje výdavky zatiaľ podľa Horňáka výraznejšie neobmedzovali, čerpali aj zo svojich rezerv vytvorených v čase pandémie.
Eugen Jurzyca: Slovensko potrebuje rýchlejší rast ekonomiky
„Spoločnosť sa sťažuje na málo sestričiek, chýbajúcich učiteľov, odchod mladých do zahraničia, zhoršujúci sa pomer medzi platmi a cenami, málo miest v predškolských a sociálnych zariadeniach atď. Systémové reformy zrýchľujúce hospodársky rast však požaduje málokto. Pritom práve rast je univerzálnym kľúčom k zlepšeniu takmer vo všetkých oblastiach,“ napísal europoslanec Eugen Jurzyca na sociálnej sieti.
„Spotreba domácností pokračovala v raste aj napriek zvyšujúcim sa cenám. Vysoká inflácia už dlhší čas ukrajuje z príjmov ľudí, no tí sa vo výdavkoch zatiaľ výraznejšie neobmedzovali. Tržby maloobchodu a služieb si udržali dvojciferné rasty zo začiatku roka. Avšak postupné spomaľovanie tržieb, pokles reálnych príjmov a takmer vyčerpané úspory z čias lockdownu naznačujú možný obrat aj vo vývoji spotreby,“ doplnila Národná banka Slovenska.
V priemysle či zahraničnom obchode je dopad súčasnej krízy podľa Horňáka citeľnejší, najmä pre narušenie dodávateľských reťazcov, vysokých cien vstupov či chýbajúcich komponentov. To brzdí exportnú výkonnosť slovenských firiem. „Čoraz dôležitejšou témou sa stávajú energie, ktoré v týchto dňoch dosahujú ďalšie vrcholy v dôsledku kombinácie niekoľkých negatívnych faktorov. Jedným z nich, dosiaľ nepoznaným, je vplyv klimatickej zmeny, keď suchá znižujú hladiny vodných tokov a môžu tak mať vplyv aj na tok tovarov či produkciu elektrickej energie z vody, čo zvyšuje neistotu na trhoch,“ poznamenal analytik.
„Aj vzhľadom na dva kvartály s lepším než očakávaným výkonom ekonomiky predpokladáme rast slovenskej ekonomiky v tomto roku na úrovni 2 % medziročne, keďže spotrebitelia zatiaľ zvládajú situáciu dobre,“ uviedol Horňák. Bankové dáta podľa neho tiež naznačujú výraznejšie oživenie investičnej aktivity vo firmách a postupne už v druhej polovici roka môže prísť určitá normalizácia v dodávateľsko-odberateľských sieťach.
Výhľad na ďalšie štvrťroky je podľa analytika VÚB banky Michala Lehutu menej ružový. „Za tretí štvrťrok už podľa elektronických čísel tržieb eKasy vidíme spomalenie spotreby domácností, ktorá naráža na rekordný rast cien. Pokračujúce problémy v priemysle a najmä vysoké ceny energií či dokonca hroziaci nedostatok zemného plynu pre nízke ruské dodávky nás vedú k očakávaniu miernej recesie v druhej polovici tohto roka. Ak by sa tok plynu zastavil úplne, táto recesia môže dosiahnuť aj oveľa väčšie rozmery,“ poznamenal Lehuta.
(redakcia/SITA).
