EuropskeNoviny.sk
BRATISLAVA / Najväčšie obavy vzbudzuje medzi respondentmi v EÚ (93%) aj SR (95%) rast životných nákladov. Chudoby a sociálneho vylúčenia sa obáva 82% opýtaných v EÚ a 84% v SR, viac Slovákov (85%) sa však bojí rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín (81% v EÚ). Séria kríz zvýšila podporu občanov pre EÚ: prínosy členstva vníma 72% opýtaných v celej EÚ a 70% v SR, za dobrú vec ho považuje 62% opýtaných v EÚ a 44% v SR.
„Výsledky sú zmiešané, ukazujú na to, že slovenská spoločnosť je rozdelená aj vo vnímaní európskej politiky, európskych inštitúcií, Európskej únie. Myslím si, že je veľmi dôležité aby sme všetci zabrali v tom, ako komunikujeme o Európskej únii, európskej politike a rozhodnutiach. Je dôležité, aby sme si uvedomili, že európske inštitúcie sú aj slovenské inštitúcie a politici na Slovensku sú aj európskymi politikmi. Myslím si, že potrebujeme nájsť spôsob ako oslovovať všetkých ľudí na Slovensku, pretože európsky príbeh Slovenska je úspešným príbehom za tých viac ako 18 rokov od vstupu Slovenska do EÚ,“ hovorí slovenský europoslanec Vladimír Bilčík /SPOLU, EPP/.
Občania očakávajú ďalšie kroky EÚ na zmiernenie dôsledkov jednotlivých kríz
Rastúce životné náklady sú aktuálne najnaliehavejším problémom pre 93% opýtaných v celej EÚ a 95% na Slovensku. Vyplýva to z najnovšieho prieskumu Eurobarometer, ktorého kompletné výsledky zverejnil vo štvrtok Európsky parlament. Podpora Únie je medzi respondentmi z celej EÚ aj zo Slovenska relatívne stabilná. Občania však očakávajú ďalšie kroky na zmiernenie negatívnych dôsledkov súčasných kríz.
Obavy z rastúcich nákladov, chudoby a rozšírenia ruskej vojny proti Ukrajine
Rastúce životné náklady vzbudzujú v každom členskom štáte EÚ obavy u viac ako siedmich z desiatich opýtaných. Najviac sa dosahu takzvanej krízy životných nákladov obávajú obyvatelia Grécka (100%), Cypru (99%) a Talianska a Portugalska (98%) – na Slovensku vyjadrilo takého obavy 95% respondentov. Nárast cien vrátane cien energií a potravín pociťujú občania zo všetkých sociálno-demografických skupín – bez ohľadu na svoj vek, pohlavie, vzdelanie či sociálno-profesijný status. Ide o najakcentovanejší problém v EÚ aj na Slovensku.
Obavy občanov vzbudzuje aj chudoba a sociálne vylúčenie. V celej EÚ vyjadrilo v tejto súvislosti obavu 82% respondentov, na Slovensku až 84% opýtaných. Podľa prieskumu ide o druhý najpálčivejší problém v celej EÚ, na Slovensku však skončil až na treťom mieste. Viac obyvateľov Slovenska – až 85% respondentov – sa totiž obáva rozšírenia vojny na Ukrajine do iných krajín. V celej EÚ vyjadrilo takúto obavu 81% opýtaných.
Obyvatelia Únie sa obávajú aj zmeny klímy – v celej EÚ to za problém považuje 81% opýtaných. Na Slovensku však vyjadrilo v tejto súvislosti obavu iba 67% respondentov. Viac ako zmeny klímy sa obyvatelia Slovenska obávajú napríklad rizika nukleárneho incidentu (83% opýtaných v SR, 74% v EÚ), migrácie (73% v SR, 70% v EÚ), ohrozenia spoločných európskych hodnôt ako sloboda a demokracia (69% v SR, 72% v EÚ) či rozširovania infekčných chorôb ako COVID-19 alebo opičie kiahne (69% v SR, 62% v EÚ).
Slabá spokojnosť s doterajšími opatreniami a očakávanie ďalších krokov
Občania očakávajú, že EÚ bude naďalej prinášať riešenia na zmiernenie kumulovaných vplyvov série kríz, ktoré zasiahli európsky svetadiel. Stabilná podpora EÚ sa zdá byť založená na skúsenosti z minulých rokov, keď sa Únia dokázala zjednotiť a prijať účinné opatrenia.
Spokojnosť občanov s krokmi proti rastúcim životným nákladom na úrovni ich členských štátov alebo Európskej únie je aktuálne nízka. Iba tretina respondentov z celej EÚ (33%) je spokojná s opatreniami národných vlád a Únie na zmiernenie napríklad rastúcich cien potravín či energií. So slovenskou vládou je v tejto oblasti spokojných 16% a s Úniou 24% respondentov zo Slovenska.
Zníženie životnej úrovne v dôsledku série kríz
Prieskum poukázal na to, že dosahy takzvanej mnohostrannej krízy, ktorej Únia v súčasnosti čelí, pociťujú občania EÚ čoraz intenzívnejšie. Takmer polovica opýtaných – 46% z celej EÚ a 41% na Slovensku – uviedla, že zaznamenala pokles svojej životnej úrovne, a to aj v dôsledku pandémie Covid-19, ruskej vojny proti Ukrajine či rastúcich životných nákladov. Zníženie životnej úrovne zatiaľ nezaznamenalo no v najbližšom roku očakáva 39% respondentov z celej EÚ a až 50% opýtaných zo Slovenska (najviac z celej EÚ). Zvýšil sa tiež podiel občanov EÚ, ktorí majú väčšinou alebo niekedy ťažkosti platiť účty. Od jesene 2021 išlo o nárast o deväť percentuálnych bodov z 30% na 39% respondentov v celej EÚ.
„Ľudia sa pochopiteľne obávajú rastu životných nákladov, keďže pre čoraz viac rodín je stále náročnejšie vyjsť s peniazmi. Nastal čas, aby sme konali: aby sme dostali naše účty pod kontrolu, znížili infláciu a priviedli naše ekonomiky k rastu. Musíme chrániť najzraniteľnejších členov našich spoločností,“ uviedla predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola.
Priority pre EP z pohľadu občanov: boj proti chudobe, verejné zdravie, zamestnanosť
Početné geopolitické krízy ostatných rokov predstavujú pre občanov a politikov vážne výzvy. V čase vysokej inflácie občania podľa prieskumu požadujú, aby sa Európsky parlament prioritne zaoberal bojom proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (37% opýtaných v EÚ, 39% na Slovensku). Z pohľadu respondentov z celej EÚ skončila na druhom mieste v zozname priorít, ktorými by sa mali zaoberať poslanci EP, téma verejného zdravia (34% opýtaných z EÚ aj zo Slovenska) a na treťom mieste opatrenia proti zmene klímy (31% opýtaných z EÚ, 17% zo Slovenska).
Medzi respondentmi zo Slovenska však druhé miesto obsadila podpora hospodárstva a vytvárania nových pracovných miest (38% opýtaných v SR, 31% v EÚ), tretie miesto patrí obrane a bezpečnosti EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc Únie (37% opýtaných v SR, 24% v EÚ).
Podpora členstva v EÚ: Slovensko na chvoste Únie
Podpora Európskej únie zo strany občanov v čase kríz – najmä ruskej vojny na Ukrajine – vo všeobecnosti v EÚ ako celku stúpa. Celkovo vníma členstvo v Únii ako dobrú vec 62% opýtaných z celej EÚ, čo predstavuje jednu z najvyšších úrovní podpory Únie od roku 2007. Dve tretiny respondentov z celej EÚ (66%) považujú členstvo svojej krajiny v Únii za dôležité a 72% opýtaných z celej EÚ je presvedčených, že ich krajina z členstva v Únii profituje.
Situácia na Slovensku je však odlišná. Napriek tomu, že 70% Slovákov si myslí, že členstvo v EÚ je pre krajinu prínosom, za dobrú vec ho považuje iba 44% respondentov zo Slovenska. Aj keď ide v porovnaní so situáciou z jesene 2021 či z jari 2022 o nárast podpory členstva Slovenska v EÚ o päť respektíve o tri percentuálne body, iba v dvoch členských štátoch je dnes nižší podiel opýtaných, ktorí považujú členstvo svojej krajiny za dobrú vec: v Grécku (43%) a v Rakúsku (42%). Za dôležité považuje členstvo krajiny v EÚ iba 48% Slovákov. Ide o najnižšie percento zo všetkých členských štátov EÚ.
Výhody členstva v EÚ: pracovné príležitosti, mier a bezpečnosť
Prieskum tiež poukázal na to, že mier ako jeden z kľúčových dôvodov založenia Únie sa opäť dostáva do povedomia občanov: 36% respondentov z celej EÚ a 29% zo Slovenska zaradilo medzi hlavné pozitíva členstva v Únii práve príspevok EÚ k udržaniu mieru a posilneniu bezpečnosti. V porovnaní s prieskumom z jesene 2021 ide o nárast o šesť percentuálnych bodov pri respondentoch z celej EÚ a o štyri percentuálne body pri opýtaných zo Slovenska.
Občania z celej Únie sú tiež presvedčení, že členstvo v EÚ zlepšuje spoluprácu medzi ich krajinou a ostatnými krajinami Únie (35% respondentov z EÚ, 27% zo SR) a že prispieva k hospodárskemu rastu (30% opýtaných v EÚ, 27% na Slovensku). Pre respondentov zo Slovenska je však najpodstatnejšie, že EÚ prináša nové pracovné príležitosti (43% opýtaných na Slovensku, 23% v EÚ).
