Slovensko čelí formálnemu oznámeniu EK za nedodržiavanie smernice súvisiacej s povodňovými rizikami

Ministerstvo životného prostredia SR (MŽP SR) berie na vedomie rozhodnutie Európskej komisie zaslať formálne oznámenie – tzv. infringement za nedokončenú revíziu plánov manažmentu povodňových rizík podľa požiadaviek smernice o povodniach v stanovenej lehote. Dočasne poverený minister životného prostredia Ján Budaj poukazuje na fakt, že zaslanie formálneho oznámenia nesúvisí s výkonom činnosti ministerstva pod jeho vedením, ale je vyústením predovšetkým zdĺhavého procesu verejného obstarávania na vypracovanie aktualizácie máp povodňového ohrozenia a povodňového rizika a plánov manažmentu povodňových rizík.

V súvislosti s neukončenou revíziou plánov manažmentu povodňových rizík podľa požiadaviek smernice o povodniach v stanovenej lehote dostalo formálne oznámenie aj ďalších 15 členských štátov EÚ, vrátane napríklad Belgicka, Chorvátska, Dánska, Luxemburska, Portugalska, Španielska či susedného Poľska. Bližšie informácie sú v tlačovej správe Európskej komisie.

Plánovanie opatrení na ochranu pred povodňami sa na Slovensku uskutočňuje prostredníctvom Plánu manažmentu povodňového rizika v čiastkových povodiach SR a jeho aktualizácií. Tie nadväzujú na aktualizáciu máp povodňového ohrozenia a povodňového rizika. „Aktualizácie máp malo Slovensko predložiť Európskej komisii do 22. marca 2020, čo sme nestihli. Európska komisia preto zaslala vo februári 2022 formálne oznámenie a v septembri 2022 odôvodnené stanovisko,“ zdôraznil minister Budaj. 

MŽP SR zabezpečuje prostredníctvom Slovenského vodohospodárskeho podniku (SVP, š.p.) aktualizáciu povodňových máp, ktoré sprístupní Európskej komisii (EK). Mapy sú podkladom pre vypracovanie plánov manažmentu povodňového rizika pre 10 čiastkových povodí vodných tokov na území SR, v ktorých budú navrhnuté opatrenia na ochranu pred povodňami a ich priorita. Mapy sú zároveň podkladom pre určovanie rozsahu inundačných území, teda území zaplavovaných povodňovými prietokmi, na ktorých sú zásadne obmedzené aktivity v zmysle zákona o ochrane pred povodňami. To by malo okrem ochrany obyvateľov pred povodňami zabezpečiť aj ochranu inundačných území a ich biotopov v zmysle požiadaviek Rámcovej smernice o vode.

Na Slovensku je podľa ministra Budaja takmer 3000 kilometrov vodných tokov, na ktorých existuje potenciálne významné povodňové riziko, alebo na ktorých možno toto riziko predpokladať. Celková plocha územia, pre ktoré sa vyhotovujú povodňové mapy, je 6352 km², a je rozčlenená do 195 geografických oblastí, identifikovaných v prvom a druhom plánovacom cykle. Celkový rozsah spracovaných máp je 5708 mapových listov.

Pre jednotlivé geografické oblasti s identifikovaným existujúcim, alebo potenciálnym povodňovým rizikom sa zostavia mapy povodňového ohrozenia pre prietoky s pravdepodobnosťou opakovania raz za 10, 100 a 1000 rokov. Tieto mapy zobrazia rozsah a hĺbku záplavy a rýchlosť prúdenia vôd.  Mapy povodňového rizika zobrazia tiež dopady povodní na obyvateľstvo, hospodárske aktivity, životné prostredie a kultúrne dedičstvo. Na základe máp povodňového ohrozenia a máp povodňového rizika sa navrhnú opatrenia pre manažment povodňového rizika, a to nielen na vodných tokoch, ale aj na poľnohospodárskej pôde, na lesnom pôdnom fonde a v urbanizovanej krajine, pričom pri ich návrhu platí zásada uprednostňovania prírode blízkych opatrení.

MŽP SR pod vedením Jána Budaja presadzuje modernú vodnú politiku štátu. V roku 2022 boli schválené 2 kľúčové strategické dokumenty – Vodný plán Slovenska (schválený vládou SR 11. mája 2022) a Koncepcia vodnej politiky SR do roku 2030 s výhľadom do roku 2050 (schválená vládou SR 1. júna 2022). Obsahujú opatrenia, ktoré zmierňujú dopady klimatickej zmeny, zmierňujú sucho a zvyšujú vodozádržnú funkciu krajiny. Postupne sa vďaka týmto materiálom mení vzťah k vodnému hospodárstvu. Opatrenia ďalej zamedzujú, aby voda z krajiny odtekala vybetónovanými tobogánmi – umelo upravenými korytami riek. „Vďaka nim sa realizujú kroky pre zadržiavanie vody v krajine. Sprietočňujú sa mŕtve ramená, revitalizujú vodné toky. Skrátka, posúvame sa k riešeniam blízkym prírode aj v lesoch a na poliach,“ uzavrel minister Budaj.

Východiská: Postup Európskej komisie pri zisťovaní porušenia práva EÚ:

Európska komisia (EK) zisťuje možné porušenia práva EÚ na základe vlastného vyšetrovania, alebo sťažností občanov, podnikov a iných zainteresovaných strán. Členský štát sa vystavuje nebezpečenstvu začatia konania podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ pre nesplnenie povinností, ak sa včas nesplnenia požiadavky náležitej transpozície, či implementácie právnych predpisov EÚ. 

Ak členský štát neoznámi opatrenia, ktorými sa v plnej miere transponujú ustanovenia smerníc do vnútroštátneho práva, alebo nenapraví údajné porušenia práva EÚ, EK môže iniciovať formálne konanie vo veci porušenia. Konanie pozostáva zo štyroch krokov. V prvom EK odošle predmetnému členskému štátu formálnu výzvu so žiadosťou o ďalšie informácie, na ktorú členský štát musí zaslať podrobnú odpoveď v stanovenej lehote. Ak EK dospeje k záveru, že si členský štát neplní svoje povinnosti vyplývajúce z práva EÚ, môže v druhej fáze poslať odôvodnené stanovisko – formálnu žiadosť o dodržiavanie práva EÚ. Ak členský štát aj naďalej porušuje právo EÚ, EK sa v treťom kroku môže rozhodnúť predložiť vec Súdnemu dvoru  EÚ.

V prípade, ak v stanovenej lehote členský štát neoznámi  opatrenia, ktorými chce dosiahnuť dodržiavanie ustanovení smerníc Európskej únie, môže Európska komisia vo štvrtom kroku požiadať Súdny dvor EÚ o uloženie sankcií členskému štátu. V prípade, že Súdny dvor EÚ rozhodne, že členský štát je povinný zaplatiť pokutu, nezbavuje to členský štát povinností, ktoré vyplývajú z právnych predpisov EÚ. Členský štát je teda stále povinný splniť si príslušné povinnosti a zároveň zaplatiť pokutu, rozdelenú na fixný paušál a penále, ktorého výška závisí od rýchlosti splnenia povinnosti.