EU
Ilustračné PHOTO: © European Union.

EÚ sa dohodla na prísnejších pravidlách na zvýšenie energetickej efektívnosti

Komisia víta predbežnú dohodu s Európskym parlamentom a Radou dosiahnutú, ktorú dosiahla o reforme a posilnení smernice EÚ o energetickej efektívnosti. Táto dohoda predstavuje ďalší krok k dokončeniu balíka Fit for 55 na realizáciu Európskej zelenej dohody a plánu REPowerEU. Je ďalším dôkazom o odhodlaní EÚ stať sa do roku 2050 klimaticky neutrálnou.

Dosiahnutie vyšších cieľov pomocou lepších nástrojov 

Po prvýkrát nadobudla zásada prvoradosti energetickej efektívnosti právnu silu. Krajiny EÚ dostávajú jasnú povinnosť pri politických, plánovacích a významných investičných rozhodnutiach v sektore energetiky a mimo neho zohľadňovať energetickú efektívnosť.

V dohode sa stanovuje cieľ EÚ v oblasti energetickej efektívnosti na rok 2030 na úrovni 11,7 %, čo ide nad rámec pôvodného návrhu Komisie z balíka Fit for 55. Od členských štátov EÚ vyžaduje, aby spoločne zabezpečili dodatočné zníženie konečnej a primárnej energetickej spotreby v porovnaní s prognózami spotreby energie z roku 2020.

Podľa predbežnej dohody sa povinnosť ročných úspor energie takmer zdvojnásobuje, aby sa zabezpečil nepretržitý pokrok. Krajiny EÚ budú musieť v období 2024 až 2030 každý rok dosiahnuť nové úspory v priemere vo výške 1,49 % konečnej spotreby energie, čo predstavuje v porovnaní so súčasnosťou nárast o 0,8 %. Do konca roka 2030 budú musieť postupne dosiahnuť 1,9 %. Ide o dôležitý nástroj na podporu úspor energie v odvetviach koncovej spotreby, ako sú budovy, priemysel a doprava.

Revidované pravidlá tiež dávajú verejnému sektoru väčšiu zodpovednosť pri zvyšovaní energetickej účinnosti. Verejné orgány budú musieť systematicky zohľadňovať požiadavky na energetickú efektívnosť vo svojom verejnom obstarávaní výrobkov, služieb, budov a prác. Pre verejný sektor sa zavádza nový cieľ zníženia ročnej spotreby energie o 1,9 %. Povinnosť krajín EÚ každoročne obnovovať aspoň 3 % celkovej podlahovej plochy budov vo vlastníctve verejnej správy sa teraz rozšírila aj na regionálnu a miestnu úroveň.

Podľa revidovanej smernice budú k väčšej energetickej efektívnosti motivované aj spoločnosti. Po prvé, systémy energetického manažérstva sa pre veľkých spotrebiteľov energie stanú štandardnou povinnosťou. Všetky podniky vrátane malých a stredných podnikov, ktoré presahujú 85 TJ ročnej spotreby energie, budú musieť zaviesť systém energetického manažérstva. V opačnom prípade budú podliehať energetickému auditu (ak ich ročná spotreba presiahne 10 TJ). Po prvýkrát sa zavádza aj systém podávania správ o energetickej hospodárnosti veľkých dátových centier.

Podľa dohodnutých pravidiel budú musieť krajiny EÚ podporovať aj miestne plány vykurovania a chladenia vo veľkých obciach s viac ako 45 000 obyvateľmi. Spolu s revidovaným vymedzením systému diaľkového vykurovania a chladenia sa postupne zmenia aj minimálne požiadavky s cieľom zabezpečiť plne dekarbonizované dodávky diaľkového vykurovania a chladenia do roku 2050. Podpora nových vysokoúčinných kogeneračných jednotiek využívajúcich zemný plyn a pripojených k diaľkovým systémom centralizovaného zásobovania teplom a chladom bude možná len do roku 2030. Akékoľvek ďalšie využívanie fosílnych palív pre nové kapacity na výrobu tepla v takýchto systémoch bude zakázané.

Viac..  M. Beňová: Právo na opravu má obmedziť často neodôvodnené zdražovanie výrobkov

Dohoda ďalej posilňuje ustanovenia o financovaní energetickej efektívnosti s cieľom uľahčiť mobilizáciu investícií. Podľa nových ustanovení budú krajiny EÚ povinné podporovať systém inovatívneho financovania a zelené úverové produkty zamerané na energetickú efektívnosť. Budú musieť zabezpečiť ich širokú a nediskriminačnú ponuku zo strany finančných inštitúcií. Krajiny EÚ budú musieť podávať správy o objeme investícií do energetickej efektívnosti.

Zmierňovanie energetickej chudoby a posilnenie postavenia spotrebiteľov

Dohoda obsahuje prvé vymedzenie energetickej chudoby v EÚ. Členské štáty budú musieť prioritne zaviesť opatrenia na zlepšenie energetickej efektívnosti v prípade ľudí zasiahnutých energetickou chudobou, zraniteľných odberateľov, domácností s nízkymi príjmami, a prípadne u ľudí žijúcich v sociálnych bytoch. V revidovaných pravidlách sa kladie väčší dôraz na zmiernenie energetickej chudoby a posilnenie postavenia spotrebiteľov vrátane vytvorenia jednotných kontaktných miest pre technickú a finančnú pomoc a mechanizmov mimosúdneho riešenia sporov.

Ďalšie kroky

Dnešnú predbežnú dohodu teraz musí formálne prijať Európsky parlament a Rada. Po dokončení tohto postupu sa nový právny predpis uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť.

Súvislosti

Európska zelená dohoda je dlhodobá stratégia rastu EÚ, ktorej cieľom je dosiahnuť do roku 2050 v Európe klimatickú neutralitu. Revízia smernice o energetickej efektívnosti je jedným z návrhov v rámci balíka „Fit for 55“, ktorý Komisia predstavila v júli 2021. Jeho účelom je pretvoriť politiku EÚ v oblasti klímy, energetiky, využívania pôdy, dopravy a zdaňovania tak, aby bolo možné znížiť čisté emisie skleníkových plynov do roku 2030 oproti úrovniam z roku 1990 minimálne o 55 %. Dosiahnutie takéhoto zníženia emisií v nasledujúcom desaťročí je základným predpokladom toho, aby sa Európa mohla do roku 2050 stať prvým klimaticky neutrálnym kontinentom a aby sa Európska zelená dohoda mohla stať realitou.

Energetická efektívnosť je takisto kľúčovým pilierom plánu REPowerEU, ktorý je stratégiou EÚ na čo najskoršie ukončenie dovozu ruských fosílnych palív. V máji 2022 Komisia v rámci plánu REPowerEU navrhla posilniť dlhodobé opatrenia v oblasti energetickej efektívnosti vrátane zvýšenia záväzného cieľa týkajúceho sa energetickej efektívnosti v balíku „Fit for 55“, t. j. právnych predpisov Európskej zelenej dohody.

O mam

Odporúčame pozrieť

Jozef Mihál: Novela o energetickej hospodárnosti budov bude mať veľký význam aj pre Slovákov

Na bezplatný odber spravodajstva z EÚ do vášho emailu sa môžete prihlásiť tu: PRIHLÁSENIE. Energetická …

Consent choices