Politické usmernenia: udržanie reforiem a investícií na zabezpečenie prosperity, konkurencieschopnosti, spravodlivosti a odolnosti EÚ

Komisia prijala usmernenia členským štátom v rámci jarného balíka európskeho semestra 2023 s cieľom vybudovať silné a nadčasové hospodárstvo, ktoré zabezpečí konkurencieschopnosť a dlhodobú prosperitu pre všetkých v náročnom geopolitickom prostredí. Vyžaduje si to integrovaný prístup vo všetkých oblastiach politiky, zameraný na podporu environmentálnej udržateľnosti, produktivity, spravodlivosti a makroekonomickej stability. Európsky semester poskytuje na tento účel rámec koordinácie politík, ktorý zahŕňa vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti. Cyklus európskeho semestra poskytuje aj aktualizované správy o pokroku pri plnení cieľov udržateľného rozvoja vo všetkých členských štátoch.

Lepší výhľad v prostredí vyznačujúcom sa pretrvávajúcimi výzvami

Európske hospodárstvo stále preukazuje odolnosť v náročnom globálnom kontexte. Nižšie ceny energií, zmierňovanie obmedzení dodávok a silný pracovný trh podporili v prvom štvrťroku 2023 mierny rast, čím sa rozptýlili obavy z recesie. Zatiaľ čo inflácia naďalej klesá, jadrová inflácia sa stabilizovala, čo viedlo k ďalšiemu sprísňovaniu finančných podmienok.

Podľa hospodárskej prognózy z jari 2023 hospodárstvo EÚ v roku 2023 narastie o 1,0 % a v roku 2024 o 1,7 %. Inflácia má v EÚ dosiahnuť 6,7 % v roku 2023 a 3,1 % v roku 2024. Predpokladá sa, že rast zamestnanosti bude tento rok na úrovni 0,5 % a v roku 2024 klesne na 0,4 %. Predpokladá sa, že miera nezamestnanosti zostane tesne nad úrovňou 6 %.

Účinné vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a politiky súdržnosti: kľúčové faktory prispievajúce k budovaniu silného a nadčasového hospodárstva EÚ

Dva roky po začatí vykonávania je Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti, ktorý je stredobodom Plánu obnovy pre Európu v objeme 800 miliárd eur v rámci nástroja NextGenerationEU, naďalej prispieva k urýchľovaniu spravodlivej a inkluzívnej zelenej a digitálnej transformácie v každom členskom štáte, čím posilňuje odolnosť EÚ ako celku. Európsky semester zahŕňa vykonávanie Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti a programov politiky súdržnosti komplementárnym spôsobom a poskytuje členským štátom politické usmernenia týkajúce sa kľúčových hospodárskych a sociálnych výziev.

Keďže boli zavedené všetky národné plány obnovy a odolnosti a k dnešnému dňu bolo spracovaných 24 žiadostí o platbu, Komisia vyplatila v rámci mechanizmu viac ako 152 miliárd eur na úspešné vykonávanie kľúčových reforiem a investícií. Členské štáty by mali pokračovať v dynamike vykonávania svojich plánov a pristúpiť k urýchlenému vykonávaniu programov politiky súdržnosti. Členské štáty by mali pokračovať vo svojom pokroku pri dekarbonizácii hospodárstva a priemyselnej základne EÚ, riešení nedostatku pracovných síl, zručností a nesúladu medzi ponúkanými a požadovanými zručnosťami, podpore vytvárania kvalitných pracovných miest, rozširovaní výskumu a inovácií a vytváraní podmienok na zabezpečenie dlhodobej prosperity, konkurencieschopnosti, spravodlivosti a odolnosti EÚ. Začlenenie kapitol REPowerEU do plánov členských štátov, ktoré prinesú dodatočné financovanie, pomôže riešiť výzvy EÚ v oblasti energetickej bezpečnosti a urýchli prechod na dodávky čistej energie a klimaticky neutrálne hospodárstvo.

Cielené odporúčania pre členské štáty na podporu zelenej a digitálnej transformácie a zvýšenie konkurencieschopnosti

V správach o jednotlivých krajinách na rok 2023 sa hodnotia osobitné sociálno-ekonomické výzvy v každom členskom štáte vrátane tých, ktoré súvisia s dvojakou transformáciou a konkurencieschopnosťou, a uvádza sa v nich, do akej miery sa tieto výzvy riešia v plánoch obnovy a odolnosti jednotlivých krajín. Komisia navrhuje odporúčania pre jednotlivé krajiny s cieľom poskytnúť členským štátom usmernenia k tomu, ako riešiť kľúčové hospodárske a sociálne výzvy, ktoré sa v ich plánoch obnovy a odolnosti riešia len čiastočne alebo vôbec. Tieto odporúčania pomôžu aj pri vykonávaní Priemyselného plánu v kontexte Zelenej dohody.

Odporúčania pre jednotlivé krajiny sú rozdelené do štyroch častí:

• odporúčanie týkajúce sa fiškálnej politiky vrátane prípadných fiškálno-štrukturálnych reforiem;
• odporúčanie pokračovať vo vykonávaní alebo urýchliť vykonávanie národných plánov obnovy a odolnosti vrátane ich revízií a začlenenia kapitol REPowerEU, pričom sa zohľadnia potenciálne riziká pri vykonávaní špecifické pre jednotlivé krajiny, a urýchlene vykonať prijaté programy politiky súdržnosti;
• aktualizované a konkrétnejšie odporúčanie v oblasti energetickej politiky v súlade s cieľmi plánu REPowerEU a
• prípadne ďalšie odporúčanie týkajúce sa existujúcich a/alebo novovznikajúcich štrukturálnych výziev.

Usmernenia v oblasti fiškálnej politiky

Po ukončení obdobia, keď bola v platnosti všeobecná úniková doložka, Komisia opäť poskytuje kvantifikované a diferencované odporúčania v oblasti fiškálnej politiky pre jednotlivé krajiny:

• Členské štáty, ktoré dosiahli svoj strednodobý rozpočtový cieľ (rozpočtový cieľ stanovený pre každú krajinu v rámci Paktu stability a rastu) na základe prognózy z jari 2023, sa vyzývajú, aby v roku 2024 zachovali zdravú fiškálnu pozíciu.
• Od všetkých ostatných členských štátov sa požaduje, aby zabezpečili obozretnú fiškálnu politiku, najmä obmedzením nominálneho zvýšenia čistých primárnych výdavkov financovaných z vnútroštátnych zdrojov v roku 2024.
• Všetky členské štáty by mali zachovať verejné investície financované z vnútroštátnych zdrojov a zabezpečiť účinné čerpanie grantov z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti, a iných fondov EÚ, a to najmä na podporu zelenej a digitálnej transformácie.
• Všetky členské štáty by mali zrušiť platné opatrenia na podporu energetiky do konca roka 2023. Ak by si obnovené zvyšovanie cien energie vyžadovalo vykonanie podporných opatrení, tieto by mali byť zamerané na ochranu zraniteľných domácností a podnikov, fiškálne dostupné a zachovať stimuly na úsporu energie.
• V období po roku 2024 by členské štáty mali pokračovať v realizácii strednodobej fiškálnej stratégie postupnej a udržateľnej konsolidácie v kombinácii s investíciami a reformami vedúcimi k vyššiemu udržateľnému rastu s cieľom dosiahnuť obozretnú strednodobú fiškálnu pozíciu.

Správa o dodržiavaní kritérií týkajúcich sa deficitu a dlhu stanovených v zmluve

Komisia vypracovala správu podľa článku 126 ods. 3 Zmluvy o fungovaní EÚ pre 16 členských štátov: Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Maltu, Rakúsko, Poľsko, Slovinsko, Slovensko a Fínsko. Účelom tejto správy je posúdiť, či členské štáty dodržiavajú kritériá týkajúce sa deficitu a dlhu stanovené v zmluve. V správe sa konštatuje, že Belgicko, Bulharsko, Česko, Nemecko, Estónsko, Španielsko, Francúzsko, Taliansko, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovinsko a Slovensko nesplnili kritérium deficitu.

Vzhľadom na všetky závažné faktory sa v správe konštatuje, že Francúzsko, Taliansko a Fínsko nesplnili dlhové kritérium. Komisia sa však domnieva, že dodržanie referenčnej hodnoty pre znižovanie dlhu za prevládajúcich hospodárskych podmienok nie je opodstatnené. Komisia navrhne Rade, aby začala postupy pri nadmernom deficite na jar 2024, a to na základe deficitu podľa výsledných údajov za rok 2023.

Riešenie makroekonomických nerovnováh

Komisia posúdila existenciu makroekonomických nerovnováh v 17 členských štátoch vybraných na hĺbkové preskúmanie v správe o mechanizme varovania z roku 2023:

• Na Cypre existujú nerovnováhy po tom, ako boli zistené nadmerné nerovnováhy do roku 2022, pričom počet zraniteľných miest v súvislosti so súkromným, verejným a zahraničným dlhom celkovo klesol, avšak naďalej vyvolávajú obavy.
• V súčasnosti sa zistilo, že v Maďarsku existujú nerovnováhy. Existuju riziká nepriaznivého vývoja a nerovnováhy sa môžu v budúcnosti stať nadmernými, ak sa urýchlene neprijmú politické opatrenia.
• V Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku, v Holandsku, Portugalsku, Rumunsku a vo Švédsku naďalej pretrvávajú nerovnováhy.

Spomedzi krajín v ktorých sú prítomné nerovnováhy, existujú riziká nepriaznivého vývoja v Rumunsku a nerovnováhy sa môžu v budúcnosti stať nadmernými, ak sa urýchlene neprijmú politické opatrenia. Na druhej strane zraniteľné miesta v Nemecku, Španielsku, vo Francúzsku a v Portugalsku ustupujú do takej miery, že pokračovanie týchto trendov v budúcom roku by bolo dôvodom na rozhodnutie o nulových nerovnováhach.

• Grécko a Taliansko naďalej čelia nadmerným nerovnováham, ale zdá sa, že ich zraniteľnosť klesá, a to aj v dôsledku politického pokroku.
• V Česku, Estónsku, Lotyšsku, Litve a Luxembursku a na Slovensku sa nezistili nerovnováhy, keďže sa zdá, že zraniteľné miesta sú v súčasnosti celkovo obmedzené.

Správy o dohľade po skončení programu

V rámci dohľadu po skončení programu sa posudzuje hospodárska, fiškálna a finančná situácia členských štátov, ktoré využili programy finančnej pomoci, s ohľadom na ich schopnosť splácania. V správach o dohľade po skončení programu týkajúcich sa Írska, Grécka, Španielska, Cypru a Portugalska sa dospelo k záveru, že všetkých päť členských štátov stále dokáže splácať svoj dlh.

Usmernenia pre politiky zamestnanosti

Komisia navrhuje usmernenia pre politiky zamestnanosti členských štátov v roku 2023. V týchto usmerneniach sa stanovujú spoločné priority pre vnútroštátne politiky zamestnanosti a sociálne politiky, aby boli spravodlivejšie a inkluzívnejšie. Súčasné usmernenia prijaté v novembri 2022 už odrážajú prostredie po pandémii COVID-19 a útočnú vojnu Ruska voči Ukrajine. Komisia preto navrhuje preniesť súčasné usmernenia pre politiky zamestnanosti do roku 2023.

Okrem toho sa v usmerneniach odkazuje na nedávne politické iniciatívy. V usmerneniach sa odkazuje aj na Európsky rok zručností, ktorý poskytuje nový impulz na zapojenie partnerov a mobilizáciu finančných prostriedkov na riešenie nedostatku zručností a pracovných síl. Komisia napokon zdôrazňuje význam monitorovania pokroku pri dosahovaní hlavných cieľov EÚ na rok 2030 a prispievania k národným cieľom v oblasti pracovných miest, zručností a znižovania chudoby.

Ďalšie kroky

Komisia vyzýva Euroskupinu a Radu, aby tento balík prediskutovali a dnes navrhnuté usmernenia schválili. So záujmom očakáva konštruktívny dialóg o obsahu balíka s Európskym parlamentom a každý ďalší krok v cykle európskeho semestra.