Lucia Ďuriš Nicholsonová: O odvahe veľkých lídrov malých strán

Najskôr 5 vecí, ktoré mi vychádzajú z tragikomédie o spájaní politických strán.

1) Je veľmi smiešne hrať sa na veľkého medzi malými. Aj najväčší medzi krpatými je z pohľadu veľkých stále len krpatý.

2) Čím je malý menší, tým smiešnejšie na ňom vyzerá veľké ego.

3) Najhorším začiatkom dohody medzi malými je začať sa deliť – napríklad na malých malých, menších a najmenších.

4) Najlepší začiatok je uvedomiť si veľkosť nepriateľa, proti ktorému sa malí môžu spojiť do niečoho väčšieho.

5) Kompromis je vtedy naozaj dobrým kompromisom, ak každý zo zúčastnených odchádza z rokovaní o kompromise trochu nespokojný.

Jablko je otvorené spájaniu.

Aktuálne sme v rokovaniach a kým nie je dohodnuté všetko, nie je dohodnuté nič. Sme si vedomí toho, že spájaním stratíme Jablko – názov, z ktorého sa niektorí smiali, iní plakali a mnohým sa veľmi páčil. Tak chutí kompromis – ako straty a nálezy.
Sme si vedomí aj toho, že krajina sa v septembrových voľbách rúti do obrovského rizika návratu mafie, zlodejov, spiatočníkov a garantov nešťastného konca Slovenska, ktoré potrebuje vizionárov a reformátorov, nie populistov.

Preto urobíme všetko pre vznik slušnej spojenej alternatívy. Zároveň veľmi jasne hovoríme, že kvôli Jablku neprepadne ani jeden jediný hlas demokratického voliča. Ak napriek nášmu úsiliu nedôjde k spájaniu menších strán alebo ak nebudeme v letných priekumoch atakovať hranicu zvoliteľnosti, jednoducho so vztýčenou hlavou odporučíme naším voličom voliť inú stranu demokratického spektra.

Takéto jednoznačné vyhlásenia by teraz mali novinári aj voliči žiadať od lídrov strán, ktoré podľa preferencií nemajú istý vstup do parlamentu. Ktorý z tých veľkých lídrov malých strán dokáže takto jednoznačne komunikovať? Ani jeden. Samé blá-blá-blá. Možno majú veľké egá, ale veľmi malú odvahu. Som rada, že nám v Jablku odvaha nechýba.

Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa /Jablko, RE/.