Podľa slovenského europoslanec Roberta Hajšela /SD/ má Slovensko napriek svojej geograficko-klimatickej polohe dostatočný potenciál a vhodné podmienky na rozvoj a prepravu vodíka v rámci Európy vďaka dobre rozvinutej plynovodnej sústave, ktorá môže prepájať výrobcov vodíka s priemyselnými odberateľmi.
Účel EVB je podporiť výrobu bezimisného vodíka a tým prispieť aj k dekarbonizácii. Slovensko má podľa europoslanca 75% plynárenskej infraštruktúry v podobe plastových rúr, ktoré môžu bezpečne prevážať aj vodík. Ten bude podľa neho hrať veľmi dôležitú úlohu pri dekarbonizácii ťažkého priemyslu, najmä chemického, hutníckeho, ale aj pri výrobe cementu a v rafinériách a prispeje k budovaniu surovinovo sebestačnejšej EÚ.
Riaditeľ Slovenského plynárenského a naftového zväzu Richard Kvasňovský uviedol, že slovenská plynárenská infraštruktúra sa pripravuje na to, aby v najbližších rokoch dokázala prepravovať zmiešanie vodíka so zemným plynom. Európska komisia má zámer, aby sa vodík v objeme zhruba desať miliónov ton mohol dovážať z krajín severnej Afriky či aj Ukrajiny. Spresnil, že projekt naviazaný na Ukrajinu počíta prvotne s ukončením vojenského konfliktu a následne s vybudovaním veterných parkov v blízkosti Čierneho mora. V tejto alternatíve by sa dala na prepravu vodíka do EÚ využiť už existujúca plynárenská infraštruktúra.
Výroba zeleného vodíka je naviazaná na rozvoj OZE. V rámci iniciatívy Hajšel priblížil, že EVB je experimentálny projekt, v rámci ktorého sa na jeseň spustí prvá aukcia, pri ktorej sa rôzne podniky môžu uchádzať o to, aby dostali finančnú podporu na aplikovanie programov pre rozvoj vodíka, napríklad zakúpením elektrolyzérov na jeho výrobu. EVB iniciátori sa snažia aj o zaradenie modrého vodíka, ktorý sa vyrába pomocou elektriny vyrobenej v jadrových elektrárňach, čomu zatiaľ podľa Hajšela Európska komisia naklonená nie je.
(redakcia/TASR).