EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v utorok zverejnil jarný prieskum Eurobarometer 2023. Z výsledkov vyplýva, že občania EÚ podporujú demokraciu a vedia o blížiacich sa európskych voľbách.
Rok pred voľbami do Európskeho parlamentu (EP) záujem verejnosti na úrovni EÚ o tieto voľby viditeľne vzrástol. O najbližšie európske voľby sa zaujíma jasná väčšina občanov EÚ (56%), čo je o 6 percentuálnych bodov viac než v roku 2018, t. j. rok pred predchádzajúcimi európskymi voľbami. Na Slovensku je však situácia opačná – o budúce európske voľby prejavilo záujem 26% respondentov, čo je o štyri percentuálne body menej ako v roku 2018.
Približne dve tretiny respondentov z celej EÚ (67%) a výrazná väčšina opýtaných na Slovensku (57%) uviedli, že ak by sa voľby konali budúci týždeň, pravdepodobne by išli voliť. Podobná otázka odznela aj v prieskume Eurobarometer v apríli 2018, keď 58% opýtaných z celej EÚ a 37% respondentov zo Slovenska uviedlo, že pravdepodobne voliť pôjdu. Občania z celej EÚ aj na Slovensku sú teda v súčasnosti podľa všetkého účasti na európskych voľbách 2024 naklonení viac než v podobnej situácii pred voľbami, ktoré sa konali v roku 2019, a to napriek tomu, že záujem o európske voľby na Slovensku v porovnaní s rokom 2018 klesol.
Predsedníčka Európskeho parlamentu Roberta Metsola v súvislosti s výsledkami prieskumy vyhlásila: „Na voľbách záleží. Účasť na nich je Vašou príležitosťou postaviť sa za to, čo je pre Vás dôležité. Vyzývam všetkých a najmä mladých ľudí, aby išli voliť a rozhodli o takej Európskej únii, v akej chcú žiť.“
Demokracia, sloboda pohybu a prejavu, ľudské práva: priority EP očami občanov
Voľby sú základným kameňom každej demokracie a európski občania považujú demokraciu za najdôležitejšiu hodnotu, ktorú má Európsky parlament obhajovať: 37% respondentov z celej EÚ považuje obranu demokracie za prioritu. Nasleduje ochrana ľudských práv v EÚ a na celom svete (28% opýtaných v EÚ) a sloboda prejavu a myslenia (27% v EÚ).
Na Slovensku je poradie tém, ktoré by mal Európsky parlament obhajovať, iné: na prvom mieste skončili sloboda pohybu (32% opýtaných v SR, 15% v EÚ) a sloboda prejavu a myslenia (32% respondentov v SR, 27% v EÚ), na druhom mieste sa umiestnila ochrana ľudských práv v EÚ a na celom svete (30% opýtaných v SR, 28% v EÚ), obrana demokracie skončila až na treťom mieste (25% respondentov v SR, 37% v EÚ).
Pohľad na fungovanie demokracie v EÚ
Spokojnosť s tým, ako funguje demokracia v EÚ, vyjadrilo 54% opýtaných z celej Únie a 37% respondentov zo Slovenska. Pri pohľade na rôzne prvky demokracie v EÚ sú občania z celej Únie najviac spokojní so slobodnými a spravodlivými voľbami (70% v EÚ, 57% v SR), slobodou prejavu (70% v EÚ, 53% v SR) a dodržiavaním základných práv (66% v EÚ, 50% v SR).
S možnosťou občanov zúčastňovať sa na politickom živote vyjadrilo spokojnosť 61% respondentov v EÚ a 55% opýtaných na Slovensku, spokojnosť s rozmanitosťou médií vyjadrilo 60% respondentov v EÚ a 53% opýtaných zo Slovenska. Občania sú menej spokojní s bojom proti dezinformáciám (41% v EÚ, 29% v SR) a korupcii (35% v EÚ, 24% v SR).
Vplyv Únie na každodenný život občanov
Štyri roky od začiatku súčasného legislatívneho obdobia Európskeho parlamentu občania vnímajú vedúcu úlohu EÚ pri riešení celého radu kríz, ktoré toto obdobie poznačili.
Prevažná väčšina občanov Únie si je vedomá dosahu EÚ na ich každodenný život: s týmto názorom sa stotožňuje približne sedem z desiatich (71%) občanov EÚ vrátane takmer pätiny (18%), na ktorú majú opatrenia Únie „výrazný“ vplyv. Na Slovensku si vplyv EÚ na každodenný život občanov uvedomuje až 82% opýtaných, pričom 21% respondentov považuje tento vplyv za výrazný. Európania si všímajú aj činnosť EP: 62% respondentov z celej EÚ uviedlo, že v poslednom čase o ňom počuli. Na Slovensku je toto číslo ešte väčšie: o Európskom parlamente niečo nedávno počulo, čítalo alebo videlo v médiách až 72% opýtaných.
Podpora Ukrajiny, demokracie a zahraničnej politiky
Z rôznych oblastí politiky EÚ v ostatných rokoch sú občania Únie najviac spokojní s podporou Ukrajiny zo strany EÚ: spokojnosť v tejto oblasti vyjadrilo 69% opýtaných v celej EÚ. Najvyššia spokojnosť sa prejavila medzi respondentmi z Holandska (90%), Švédska (87%), Fínska (87%) a Írska (87%). Najnižšia miera spokojnosti v tejto oblasti bola zaznamenaná u respondentov na Slovensku (45%) a v Grécku (48%).
Spokojnosť s postupom Únie je pomerne vysoká aj v oblastiach ochrany demokratických práv a dodržiavania zásad právneho štátu (64% respondentov z celej EÚ, 46% na Slovensku), ako aj zahraničnej politiky (54% v EÚ, 41% na Slovensku).
Vplyv kríz na životnú úroveň občanov
Početné krízy uplynulých rokov sú jasne viditeľné pri pohľade na stav hospodárstva a finančnú situáciu občanov. Polovica respondentov z celej EÚ (50%) a 52% zo Slovenska vníma pokles svojej životnej úrovne a očakáva, že to tak bude aj v budúcom roku. Ďalších 29% opýtaných z celej EÚ a 34% zo Slovenska zatiaľ taký pokles nepocítilo, ale očakáva, že k nemu dôjde v priebehu nasledujúceho roka.
Tým sa tiež zvyšujú očakávania týkajúce sa konkrétnych riešení: takmer dve tretiny (65%) respondentov z celej EÚ a 84% opýtaných na Slovensku nie sú spokojní s tým, ako ich vlastná krajina riešila krízu životných nákladov. Nespokojnosť s opatreniami, ktoré prijala na zmiernenie situácie EÚ, sa prejavila u 57% respondentov z celej Únie a 72% opýtaných na Slovensku.
V súlade s tým si občania z celej EÚ želajú, aby sa Európsky parlament prioritne venoval boju proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (38%). Nasleduje verejné zdravie (33%), opatrenia proti zmene klímy (31%) a podpora ekonomiky a vytváranie nových pracovných miest (31%).
Na Slovensku si občania želajú, aby sa Európsky parlament venoval najmä podpore hospodárstva a vytváraniu nových pracovných miest (40%), nasleduje boj proti chudobe a sociálnemu vylúčeniu (36%), obrana a bezpečnosť EÚ vrátane ochrany vonkajších hraníc (34%), verejné zdravie (33%) a poľnohospodárska politika (33%). Kompletný prehľad výsledkov sa nachádza tu.
Súvislosti
Agentúra Kantar uskutočnila jarný prieskum verejnej mienky Eurobarometer 2023 pre Európsky parlament v dňoch 2. až 26. marca na vzorke 26.376 respondentov zo všetkých 27 členských štátov EÚ. Prieskum sa realizoval formou osobných rozhovorov, v Česku, Dánsku, vo Fínsku a na Malte bol doplnený o video rozhovory (CAVI). Výsledky na úrovni EÚ boli vážené podľa počtu obyvateľov jednotlivých členských štátov Únie.
