EuropskeNoviny.sk
Európsky parlament v uznesení prijatom vo štvrtok načrtol reformy potrebné na obmedzenie zneužívania špionážnych softvérov.
Poslanci Európskeho parlamentu na základe rok trvajúceho prešetrovania používania špionážneho softvéru Pegasus a rovnocenných špionážnych softvérov uviedli, že nelegálne používanie špionážnych softvérov „ohrozuje samotnú demokraciu“. Požadujú dôveryhodné vyšetrovanie, legislatívne zmeny a lepšie presadzovanie platných pravidiel na zamedzenie zneužívania špionážnych softvérov. Poslanci uznesenie schválili 411 hlasmi za, 97 bolo proti a 37 sa zdržalo hlasovania.
Odporúčania pre Maďarsko, Poľsko, Grécko, Cyprus a Španielsko
Europoslanci vyzvali Maďarsko a Poľsko, aby rešpektovali rozsudky Európskeho súdu pre ľudské práva a obnovili nezávislosť súdnictva a orgány dohľadu. Obe krajiny by tiež mali predtým, ako nasadia špionážny softvér, zabezpečiť osobitné nezávislé súdne povolenie, začať dôveryhodné prešetrenie prípadov zneužívania takéhoto softvéru a zaručiť, aby občania mali prístup k primeraným možnostiam právnej nápravy.
Parlament požiadal grécku vládu, aby „urýchlene obnovila a posilnila inštitucionálne a právne záruky“, zrušila vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s právnymi predpismi EÚ o kontrole vývozu a rešpektovala nezávislosť Helénskeho úradu pre bezpečnosť a súkromie komunikácie.
Poslanci uviedli, že Cyprus, ktorý je vývozným centrom špionážnych softvérov, by mal zrušiť všetky vývozné licencie, ktoré nie sú v súlade s legislatívou Únie. Španielske úrady by zase mali zabezpečiť „úplné, spravodlivé a účinné“ vyšetrovanie, najmä v súvislosti so 47 prípadmi, pri ktorých nie je jasné, kto povolil nasadenie softvéru. Podľa poslancov by španielske úrady tiež mali zaistiť, aby cielene sledované osoby mali k dispozícii skutočné možnosti právnej nápravy.
Jasné pravidlá na prevenciu zneužívania špionážnych softvérov
Poslanci zastávajú názor, že ak sa majú okamžite ukončiť nezákonné praktiky súvisiace s používaním špionážnych softvérov, tieto softvéry by sa mali používať iba v tých členských štátoch, v ktorých bolo dôkladne prešetrené ich údajné zneužívanie, ktorých zákony sú v súlade s odporúčaniami Benátskej komisie a judikatúrou Súdneho dvora EÚ a v ktorých sa presadzujú pravidlá o kontrole vývozu.
Parlament požaduje pravidlá EÚ o používaní špionážnych softvérov orgánmi presadzovania práva, ktoré by mali byť povolené iba vo výnimočných prípadoch na vopred stanovený účel a na obmedzený čas. Poslanci uviedli, že údaje, ktoré sú predmetom advokátskeho tajomstva, alebo údaje politikov, lekárov alebo médií by mali byť chránené pred sledovaním, pokiaľ neexistuje dôkaz o trestnej činnosti. Takisto navrhujú povinné oznámenia pre cielene sledované osoby i necieľové osoby, ktorých údaje boli sprístupnené v rámci sledovania inej osoby, pričom v takom prípade odporúčajú aj nezávislý dohľad. Zároveň navrhujú zavedenie spoločnej právnej definície využívania národnej bezpečnosti na zdôvodnenie sledovania.
Technologické laboratórium EÚ a podpora výskumu zraniteľných miest
Europoslanci v snahe podporiť odhaľovanie nezákonného sledovania odporúčajú vytvorenie technologického laboratória EÚ ako nezávislej výskumnej inštitúcie s právomocami na prešetrenie sledovania a poskytovanie technologickej podpory vrátane kontroly zariadení a forenzného výskumu.
Rozmer zahraničnej politiky
Poslanci upozornili na „presvedčivé náznaky“ toho, že vlády Maroka a Rwandy sledujú niektorých vysokopostavených občanov EÚ, vrátane hláv štátov. Požadujú hĺbkové preskúmanie vývozných licencií pre špionážne softvéry, účinnejšie presadzovanie pravidiel EÚ o kontrole vývozu, spoločnú stratégiu EÚ – USA v oblasti špionážnych softvérov, rozhovory s Izraelom a ďalšími tretími krajinami o pravidlách predaja a vývozu špionážnych softvérov, ako aj to, aby sa rozvojová pomoc EÚ nevyužívala na získavanie a nasadzovanie špionážnych softvérov.
Vyhlásenia spravodajcov
Predseda výboru Jeroen Lenaers (EPP, NL) po hlasovaní uviedol: „Špionážny softvér môže byť účinným nástrojom v boji proti trestnej činnosti, ale ak ho vlády nesprávne používajú, predstavuje obrovské riziko pre právny štát a základné práva. Namiesto zákazu by sme mali zabezpečiť, aby členské štáty EÚ spĺňali určité požiadavky, ako je účinné súdne povolenie a nezávislý dohľad, pričom používanie softvéru musí byť primerané a musí rešpektovať právne predpisy EÚ. Teraz je na ostatných inštitúciách EÚ, aby pokračovali v začatej práci. My budeme aj naďalej sledovať, ako sa vykonávajú naše odporúčania.“
Spravodajkyňa Sophia in ‚t Veld (Renew, NL) dodala: „Demokracia je o zodpovednosti. Špionážny softvér je súčasťou súboru nástrojov autoritárov, ktorí podkopávajú demokraciu a používajú tento nástroj proti strážcom demokracie tu, v Európe, pred našimi dverami. Očakávam, že Komisia a Rada nám pred letnou prestávkou podajú správu o tom, ako plánujú nadviazať na každé z odporúčaní. Zabezpečíme, aby sa vykonávali: tu sa naša práca len začína.“
Jeroen Lenaers a Sophia In ‚t Veld v stredu 14. júna informovali médiá o hlavných bodoch odporúčania. Záznam z tlačovej konferencie je k dispozícii tu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Potrebné je umožniť dôkladné a nezávislé vyšetrenie všetkých podozrení zo zneužívania špionážnych softvérov v Európe. Zároveň musíme diskutovať o zavedení spoločných európskych harmonizovaných pravidiel upravujúcich používanie spywaru orgánmi činnými v trestnom konaní. Zahŕňať by mali aj povoľovacie procedúry v presne určených prípadoch a na vopred definovaný čas a účel.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Novinári na Slovensku aj v Európe musia mať vytvorené slobodné podmienky pre svoju prácu. Ako tieňový spravodajca za európskych ľudovcov som sa podieľal na tvorbe záverečnej správy vo vyšetrovacom výbore PEGA, ktorá bola tento týždeň schválená aj v pléne europarlamentu. Nezákonné sledovanie novinárov, právnikov, politických oponentov a ľudskoprávnych aktivistov je proti základných hodnotám Európskej únie a nesmie sa používať ako politická zbraň. Nevidíme však cestu v tom, aby sme tieto softvéry zakázali. Členské krajiny potrebujú účinné nástroje, ako brániť národnú bezpečnosť a bojovať so zločinom. Je však kľúčové, aby sa tak dialo v jasne určených demokratických hraniciach.“
Videoreakcia poslanca Vladimíra Bilčíka (EPP, SK) je k dispozícii tu.
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Používanie špionážnych softvérov musí byť regulované a kontrolované. Príklady z Maďarska, kde bol špionážny softvér Pegasus pôvodne vyvinutý na boj s talianskou mafiou, ukazujú, že bol používaný na špehovanie novinárov z médií, ktoré kritizovali Viktora Orbána. Tieto podozrenia by mali prejsť nezávislým a dôkladným vyšetrením. Takisto potrebujeme normy EÚ pre legálne nasadzovanie softvéru inštitúciami na vynucovanie práva s obmedzeniami ohľadne toho, na koho môže byť takéto nasadenie cielené; možnosti právnej nápravy pre osoby, ktoré boli cielené; prísne presadzovanie pravidiel EÚ v oblasti kontroly vývozu; a koordinácia s tretími krajinami, ako sú Spojené štáty a Izrael.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podporujem zákonné využívanie softvérov ako Pegasus napríklad v boji proti terorizmu, avšak nesúhlasím s nezákonným zneužívaním softvéru napríklad v boji proti politickým odporcom alebo novinárom. Preto je potrebné vopred určiť jasné, férové a transparentné pravidlá, podľa ktorých kúpa a využitie špionážnych softvérov budú regulované.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Obrovské množstvo financií dnes mnohé krajiny vo svete investujú do vývoja špionážnych systémov, ktorých úlohou je okrem iného, zničiť svojich politických konkurentov. Využívanie špionážnych systémov vrátane systému Pegasus musí byť zákonným spôsobom, a to len tými, ktorí na to majú oprávnenie. Nemôže sa stať, napríklad to, čo sa stalo mne, že štátna moc ktorej sa nepáčili moje politické názory, využívala štátny systém na to, aby monitorovala mňa a celú moju rodinu. Využívanie každého špionážneho systému musí byť dôvodné a monitorované a jeho každé použitie dôsledne kontrolované.“
Videoreakcia poslanca Petra Polláka (EPP, SK) je k dispozícii tu.
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Vzhľadom na to, že existuje reálne riziko aj budúceho zneužívania špionážnych systémov, musí Európska únia aktívne konať. Špionážne systémy poškodzujúce demokraciu, médiá a občiansku spoločnosť naprieč Európou, tu nemajú miesto. Boj proti nim potrebujeme koordinovať aj s ďalšími vyspelými krajinami vrátane USA a Izraela.“
