vlajka
PHOTO: © European Union.

Správa o právnom štáte za rok 2023: pokrok pri väčšine odporúčaní, netreba však poľavovať

Komisia uverejnila svoju štvrtú výročnú správu o právnom štáte, v ktorej mapuje stav v oblasti právneho štátu v každom členskom štáte.

Hoci v niektorých členských štátoch EÚ stále existujú obavy týkajúce sa určitých aspektov právneho štátu, správa sa stala kľúčovým motorom zmeny a pozitívnych reforiem. Možno tak skonštatovať, že z minuloročných odporúčaní bolo úplne alebo čiastočne splnených až 65 %. Z toho vyplýva, že s cieľom nadviazať na odporúčania z predchádzajúceho roka členské štáty vyvíjajú značné úsilie.  A keďže reformy zamerané na zlepšovanie rámca v oblasti právneho štátu si vždy vyžadujú určitý čas, za obdobie jediného roka ide o výrazný pokrok. V niektorých členských štátoch však zároveň pretrvávajú systémové problémy.

Balík zahŕňa oznámenie, v ktorom sa mapuje situácia v EÚ ako celku a ktoré zároveň obsahuje 27 kapitol o jednotlivých krajinách zameraných na dôležitý vývoj v každom členskom štáte od júla 2022. Správa obsahuje posúdenie minuloročných odporúčaní a členským štátom opäť poskytuje konkrétne odporúčania.

Správa sa zaoberá štyrmi piliermi: vnútroštátna justícia, protikorupčné rámce, pluralita médií a iné inštitucionálne systémy bŕzd a protiváh.

Kľúčové zistenia a odporúčania

  1. Reformy súdnictva

Reformy súdnictva boli v minulom roku naďalej v popredí politického záujmu, pričom mnohé členské štáty pokračovali vo vykonávaní odporúčaní z roku 2022 a realizovali reformy dohodnuté v kontexte Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti.

Mnohé členské štáty dosiahli ďalší pokrok, resp. dokončili dôležité reformy zamerané na posilnenie nezávislosti súdnictva, ako sú legislatívne snahy o posilnenie nezávislosti a účinnosti súdnych rád, zlepšenie postupov vymenúvania sudcov a fungovania ich najvyšších súdov, prípadne sú vo fáze prípravy krokov na posilnenie autonómie prokuratúry.

Členské štáty takisto zaviedli opatrenia zamerané na zefektívnenie a skvalitnenie justície, ako aj na uľahčenie prístupu k spravodlivosti. Členské štáty ďalej investovali do svojich justičných systémov, hoci v niektorých členských štátoch sa ako problematické javí odmeňovanie sudcov a prokurátorov, čo viedlo k ťažkostiam pri nábore kvalifikovaného justičného personálu. V niekoľkých členských štátoch zároveň pretrvávajú štrukturálne obavy, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva.

Pokiaľ ide o odporúčania na rok 2023 v oblasti súdnictva, riešia sa aspekty, ako je potreba záruk v postupoch vymenúvania sudcov, zloženie súdnych rád, autonómia prokuratúry alebo potreba poskytnúť súdnemu systému primerané zdroje vrátane platov sudcov a prokurátorov.

  1. Protikorupčné rámce

Pre občanov i podniky v EÚ je naďalej vážnym problémom korupcia. Z osobitného prieskumu Eurobarometra o postojoch občanov ku korupcii v EÚ uskutočneného v roku 2023 napríklad vyplýva, že podľa rýchleho prieskumu Eurobarometra o postojoch podnikov ku korupcii v EÚ sa čoraz väčšia väčšina občanov (70 %) a podnikov (65 %) domnieva, že korupcia je v ich krajine častým javom.  Európania sú čoraz skeptickejší, pokiaľ ide o vnútroštátne úsilie zamerané na riešenie korupcie, pričom približne 67 % sa domnieva, že prípady korupcie na vysokých miestach sa dostatočne nestíhajú.

Viaceré členské štáty prijali opatrenia v súlade s odporúčaniami uvedenými v správe o právnom štáte z roku 2022 týkajúcimi sa boja proti korupcii. V snahe posilniť boj proti korupcii realizovalo niekoľko členských štátov reformy v oblasti trestného práva. Zatiaľ čo niektoré členské štáty naďalej stavajú na svojich výsledkoch v oblasti vyšetrovania, stíhania a sankcionovania korupcie na vysokých miestach, iné prijali opatrenia na posilnenie kapacity orgánov činných v trestnom konaní zodpovedných za boj proti korupcii prostredníctvom dodatočných zdrojov a špecializácie.

Pokiaľ ide o prevenciu, niekoľko členských štátov aktualizovalo alebo práve reviduje aktuálne protikorupčné stratégie a akčné plány. Ďalšie členské štáty podnikli kroky na posilnenie rámcov bezúhonnosti, ako sú kódexy správania či pravidlá pre aktivity v oblasti lobizmu. Odporúčania vydané v tomto roku sa týkajú posilnenia preventívnych rámcov, ako sú rámce upravujúce pravidlá lobizmu a konfliktu záujmov, ako aj zabezpečenia účinného vyšetrovania a stíhania prípadov korupcie.

Vo väčšine členských štátov verejní činitelia podliehajú povinnosti zverejňovať údaje o majetku a záujmoch, no tieto povinnosti sa líšia z hľadiska rozsahu, transparentnosti a dostupnosti zverejňovaných informácií, ako aj z hľadiska úrovne a účinnosti overovania a presadzovania predpisov. V niektorých členských štátoch je vyšetrovanie a stíhanie prípadov korupcie zdĺhavé a stále neboli zaznamenané stabilné výsledky, najmä pokiaľ ide o prípady na vysokej úrovni. V snahe zabezpečiť súdržnejšiu a účinnejšiu reakciu na korupciu v celej Únii Komisia v máji 2023 navrhla nové právne predpisy o korupcii na úrovni EÚ.

  1. Sloboda a pluralita médií

Niekoľko členských štátov prijalo, posilnilo alebo diskutuje o prijatí opatrení na zvýšenie bezpečnosti a zlepšenie pracovných podmienok novinárov, a to aj na základe nedávnych iniciatív Komisie, ako je odporúčanie o zaistení ochrany, bezpečnosti a posilnení postavenia novinárov a odporúčanie o ochrane novinárov a obhajcov ľudských práv, ktorí sa verejne angažujú, pred zjavne neopodstatnenými alebo zneužívajúcimi súdnymi konaniami. Od poslednej správy niektoré členské štáty prijali právne predpisy na zvýšenie transparentnosti vlastníctva médií a posilnili ustanovenia týkajúce sa zvýšenia nezávislosti alebo rozšírenia právomocí svojich regulačných orgánov pre médiá.

Pretrvávajú rozličné obavy v súvislosti s nedostatočnou transparentnosťou pri distribúcii štátnej reklamy, konfliktmi záujmov a prístupom k verejným dokumentom, čo sú niektoré z dôležitých otázok, ktoré boli v správe zdôraznené a ktoré si vyžadujú väčšiu pozornosť. Zatiaľ čo niektoré členské štáty iniciovali reformy na posilnenie nezávislosti svojich verejnoprávnych vysielateľov, v niekoľkých ďalších krajinách sa takéto problémy naďalej neriešia.

Zistenia správy týkajúce sa slobody médií vychádzajú z rôznych zdrojov vrátane Monitora plurality médií (MPM 2023)platformy Rady Európy na podporu ochrany žurnalistiky a bezpečnosti novinárov a platformy na mapovanie slobody médií.

Komisia opäť vydala niekoľko odporúčaní, ktoré sa okrem iného týkajú transparentného a spravodlivého prideľovania štátnej reklamy, nezávislého riadenia verejnoprávnych médií a opatrení na zlepšenie bezpečnosti novinárov, ako aj práva na prístup k verejným dokumentom. Komisia v septembri 2022 navrhla akt o slobode médií, o ktorom sa v súčasnosti rokuje a ktorého cieľom je stanoviť záruky na úrovni EÚ v oblasti ochrany plurality médií a redakčnej nezávislosti.

  1. Inštitucionálny systém bŕzd a protiváh
Viac..  Brusel kritizuje "nezmyselnú odvetu" Ruska voči médiám z EÚ

Členské štáty naďalej zlepšujú kvalitu svojich legislatívnych procesov a zapájajú do týchto procesov aj zainteresované strany – ide o trend, ktorý bol zaznamenaný už v predchádzajúcich správach o právnom štáte. Kľúčovú úlohu v systéme bŕzd a protiváh naďalej zohrávajú ústavné súdy, ktoré zároveň prijali dôležité rozhodnutia týkajúce sa organizácie vnútroštátnych justičných systémov. Postavenie vnútroštátnych inštitúcií pre ľudské práva, ombudsmanov a iných nezávislých orgánov sa v niektorých členských štátoch ešte viac posilnilo. Vo väčšine členských štátov existuje priaznivé a vhodné prostredie pre občiansku spoločnosť a niektoré z nich prijímajú opatrenia na ďalšiu podporu tejto sféry.

V niektorých členských štátoch však stále neexistuje formálny rámec pre konzultácie so zainteresovanými stranami, resp. sa v praxi dostatočne nedodržiava a organizácie občianskej spoločnosti a obhajcovia ľudských práv naďalej čelia problémom, ako sú otázky financovania a obmedzenia priestoru, v ktorom pôsobia. Rôzne členské štáty vyjadrili obavy v súvislosti s pretrvávaním využívania núdzových právomocí.

Správa opäť obsahuje informácie o vykonávaní rozsudkov Európskeho súdu pre ľudské práva členskými štátmi. Zároveň skúma aj reakcie systému bŕzd a protiváh členských štátov na používanie špionážneho softvéru.

V snahe riešiť niektoré z týchto výziev Komisia zopakovala odporúčania, ktoré zostávajú nesplnené, resp. čiastočne splnené, a prípadne vydala ďalšie odporúčania, ktoré sa napríklad týkajú účinného zapájania zainteresovaných strán do legislatívneho procesu, zriadenia a fungovania akreditovaných národných inštitúcií pre ľudské práva a zabezpečenia otvoreného operačného rámca pre občiansku spoločnosť.

Ďalšie kroky

Komisia teraz vyzýva Európsky parlament a Radu, aby na základe tejto správy pokračovali vo všeobecnej rozprave a rozprave o jednotlivých krajinách, pričom príslušné odporúčania zároveň využijú na ďalšie preskúmanie ich konkrétneho vykonávania. Vyzýva aj národné parlamenty, občiansku spoločnosť a ďalšie kľúčové zainteresované strany a aktérov, aby pokračovali vo vnútroštátnom dialógu o právnom štáte, a to aj na európskej úrovni, pričom sa vo väčšej miere majú zapojiť samotní občania. Komisia napokon vyzýva členské štáty, aby sa účinne zaoberali problémami uvedenými v tejto správe, a je pripravená pomáhať im pri vykonávaní odporúčaní.

Súvislosti

Právny štát má zásadný význam pre všetkých občanov a podniky v EÚ, pretože je predpokladom pre rešpektovanie ďalších hodnôt, zaručuje dodržiavanie základných práv v súlade so základnými demokratickými hodnotami, zabezpečuje uplatňovanie práva EÚ a podporuje podnikateľské prostredie priaznivé pre investície. Je neoddeliteľnou súčasťou samotnej identity Európskej únie.

Výročná správa o právnom štáte je výsledkom intenzívneho dialógu s vnútroštátnymi orgánmi a zainteresovanými stranami a na základe rovnakej objektívnej a transparentnej metodiky hodnotí všetky členské štáty, pričom v každej krajine skúma ten istý súbor aspektov. Kvalitatívne posúdenie, ktoré vykonala Komisia, sa zameriava na významný vývoj, ku ktorému došlo od prijatia tretej výročnej správy o právnom štáte v júli 2022, pričom zostáva primerané vývoju.

Správa je ústredným prvkom každoročného cyklu posudzovania právneho štátu. Tento každoročný mechanizmus má preventívnu povahu – slúži na podporu právneho štátu a má za cieľ predchádzať vzniku, resp. prehlbovaniu problémov. Ide o samostatný prvok, ktorý netvorí súčasť ostatných nástrojov EÚ na podporu právneho štátu, pričom dopĺňa, no nenahrádza, mechanizmy založené na Zmluve, ktoré EÚ umožňujú reagovať na závažnejšie problémy týkajúce sa problematiky právneho štátu v členských štátoch. K takýmto nástrojom patria konania o porušení povinnosti a postup na ochranu základných hodnôt Únie podľa článku 7 Zmluvy o Európskej únii.

Štvrté vydanie správy vychádza z významného kroku, ktorý bol prijatý v minuloročnej správe, keď boli do nej po prvýkrát zahrnuté konkrétne odporúčania pre všetky členské štáty. Analýza obsahuje aj kvalitatívne posúdenie pokroku, ktorý členské štáty dosiahli pri vykonávaní odporúčaní na rok 2022, pričom sa zohľadňuje celkový kontext v členských štátoch. V závislosti od pokroku dosiahnutého v jednotlivých podčastiach každého odporúčania Komisia dokončila svoje posúdenie jednotlivých prípadov tak, že konštatovala existenciu jednej z týchto fáz vývoja: žiadny pokrok, určitý pokrok, značný pokrok a úplné vykonanie.

Odporúčania na rok 2023 vychádzajú buď z minuloročných odporúčaní, v ktorých nedošlo k žiadnemu vykonaniu alebo došlo k čiastočnému vykonaniu, alebo sa v nich riešia nové otázky. Odporúčania boli vypracované na základe posúdenia uvedeného v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín a po dialógu s členskými štátmi, pričom bola plne rešpektovaná zásada rovnakého zaobchádzania. Pri vydávaní odporúčaní Komisia venovala veľkú pozornosť tomu, aby boli zamerané na európske normy a boli v nich tieto európske normy zakotvené a aby sa zohľadňovali vnútroštátne právne systémy. Okrem toho je zabezpečená konzistentnosť a synergie s inými procesmi, ako je európsky semester, mechanizmus rozpočtovej podmienenosti a Mechanizmus na podporu obnovy a odolnosti. Budúce vydania správy o právnom štáte sa budú opäť zaoberať opatreniami prijatými v nadväznosti na tieto odporúčania. Odporúčania by sa mali vykladať spolu s posúdeniami v kapitolách týkajúcich sa jednotlivých krajín, v ktorých sa skúmajú osobitné obavy a ktorých cieľom je usmerniť členské štáty pri prijímaní opatrení na ich riešenie.

Výzvy identifikované v predchádzajúcich správach o právnom štáte boli v minulom roku inšpiráciou pre niekoľko nedávnych iniciatív EÚ vrátane návrhu európskeho aktu o slobode médií a balíka protikorupčných predpisov.

O mam

Consent choices