EuropskeNoviny.sk
Europarlament v utorok prijal plány na zabezpečenie dodávok čipov do EÚ posilnením výroby a inovácií a zavedením núdzových opatrení pre prípady nedostatku čipov.
Cieľom nového zákona, na ktorom sa už dohodli Parlament a Rada, je vytvoriť priaznivé prostredie pre investície do čipov v Európe urýchlením povoľovacích postupov a uznaním rozhodujúceho významu čipov prostredníctvom tzv. štatútu najvyššieho národného významu. Aj malé a stredné podniky budú mať prospech zo zvýšenej podpory, najmä v oblasti navrhovania čipov, s cieľom podporiť inovácie.
Právne predpisy budú podporovať projekty, ktoré zvyšujú bezpečnosť dodávok v EÚ prilákaním investícií a budovaním výrobných kapacít. Poslanci počas rokovaní so zástupcami Rady zabezpečili 3,3 miliardy eur na výskum a inovácie súvisiace s čipmi. Vytvorí sa sieť kompetenčných centier s cieľom riešiť nedostatok zručností v EÚ a prilákať nové talenty pre výskum, dizajn a výrobu.
Mechanizmus reakcie na krízové situácie a riešenie problémov s dodávkami
Vytvorí sa mechanizmus reakcie na krízové situácie, prostredníctvom ktorého Komisia posúdi riziká pre dodávky polovodičov do EÚ. Ukazovatele včasného varovania v členských štátoch sa použijú na spustenie celoeurópskeho varovania o nedostatku.
Tento mechanizmus umožní Komisii vykonávať núdzové opatrenia, ako je uprednostňovanie dodávok výrobkov, ktoré sú obzvlášť postihnuté nedostatkom, alebo vykonávanie spoločného nákupu pre členské štáty. Poslanci tento systém zlepšili zavedením mapovacieho nástroja, ktorý pomôže identifikovať možné nedostatky v dodávkach. Tieto opatrenia budú poslednou možnosťou v prípade krízy v odvetví polovodičov.
Parlament tiež podporil ustanovenia na posilnenie medzinárodnej spolupráce so strategickými partnermi a v oblasti práv duševného vlastníctva s cieľom zaručiť konkurenčné výhody a ochranu pre odvetvie EÚ.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca Dan Nica (S&D, RO) uviedol: „Cieľom európskeho aktu o čipoch je posilniť postavenie EÚ v globálnom prostredí polovodičov a riešiť zraniteľné miesta v dodávateľských reťazcoch, ktoré pandémia odhalila. Chceme mať väčší vplyv a byť lídrami, a tak sme zabezpečili 3,3 miliardy eur na výskum a inovácie. Naším cieľom je posilniť technologickú kapacitu a realizovať opatrenia na boj proti potenciálnemu nedostatku. Európa je pripravená čeliť budúcim výzvam v odvetví polovodičov uprednostňujúc strategickú autonómiu, bezpečnosť a priaznivé podnikateľské prostredie.“
Ďalší postup
Právny predpis bol prijatý 587 hlasmi za, pričom 10 členov hlasovalo proti a 38 sa hlasovania zdržalo. Teraz ho bude musieť schváliť Rada ministrov, aby mohol nadobudnúť účinnosť.
Súvislosti
V štúdii Parlamentu sa zdôrazňuje, že podiel Európy na celosvetovej výrobnej kapacite polovodičov je nižší ako 10 %. Cieľom legislatívneho návrhu je zvýšiť ho na 20 %. V ďalšej analýze Parlamentu z roku 2022 sa zdôraznilo, že pandémia odhalila dlhodobé slabé miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch a bezprecedentný nedostatok polovodičov je hlavným príkladom. Ukazuje situácie, ktoré by mohli nastať v nasledujúcich rokoch. Tento nedostatok viedol okrem iného k rastúcim nákladom pre priemysel a vyšším cenám pre spotrebiteľov a spomaľoval tempo oživenia v Európe.
Európsky akt o čipoch reaguje na návrhy občanov zo Správy o konečnom výsledku Konferencie o budúcnosti Európy. Tento akt sa zaoberá návrhom 11 ods. 5 ohľadne podpory rozširovania európskej technológie ako spoľahlivej alternatívy voči zahraničným partnerom. Reaguje aj na potrebu bezpečnosti dodávok a zlepšenia výroby v Európe, ako sa uvádza v návrhu 12 ods. 12. Zákon odráža postoje návrhu 17 ods. 3 a návrhu 17 ods. 7, v ktorom sa presadzuje posilnenie dodávateľských reťazcov EÚ prostredníctvom strategických investícií a posilnenej spolupráce medzi členskými štátmi pri riadení rizík dodávateľského reťazca. Vďaka mobilizácii verejných a súkromných investícií vo výške viac ako 43 miliárd eur sa v zákone stanovujú opatrenia na proaktívne riadenie a rýchlu reakciu na budúce narušenia dodávateľského reťazca.
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (S&D, SK) uviedla: „Predstavuje súbor opatrení, ktoré majú podporiť schopnosť vyrábať polovodiče v rámci Európskej únie a zvýšiť tak jej podiel na globálnom trhu zo súčasných 10 až na 20 percent. Nedostatok čipov spôsobuje rastúce náklady pre priemysel, čo sa následne odzrkadľuje vo zvyšovaní cien pre spotrebiteľov. Aj počas pandémie sa pritom ukázala veľká nestabilita globálnych dodávateľských reťazcov v tejto oblasti. Snahou je tak stimulovať investície a posilniť výrobu v danom sektore. Bude to znamenať budovanie domácich výrobných kapacít, nové moderné podniky a vysoko kvalifikované pracovné miesta priamo v Európe. Je potrebné, aby sme vzhľadom na existujúci technický potenciál mali možnosť participovať na takomto zámere aj my na Slovensku. Podpora by sa mala zameriavať na malé a stredné podniky, navrhovanie nových, technologicky najvyspelejších polovodičov, podporu výskumu, inovácií a budovanie zručností v tejto oblasti. Únia tu v súčasnosti zaostáva za USA, ale aj ázijskými krajinami, vrátane Číny či Južnej Kórei. Zároveň ale má skúsenosť s líderstvom. Jej globálny podiel bol v 90-tych rokoch vo výške 40 percent a na prelome milénia ešte stále na 25 percentnej úrovni. Znamená to, že máme na čo nadviazať, len sa táto oblasť musí stať opätovne prioritou.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Vítam opatrenia a finančnú podporu, ktoré povedú k zabezpečeniu dodávok čipov v rámci EÚ. Je to dobrá správa nielen pre Európu, ale aj pre Slovensko. Dlhé čakanie na autá v dôsledku nedostatku čipov pocítili aj mnohí Slováci a Slovenky. Tieto európske opatrenia posilnia európsku sebestačnosť, zabezpečia stabilnejší prístup k novým vozidlám a prinesú priaznivejšie podmienky pre spotrebiteľov.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Plne podporujeme výstavbu závodov na výrobu čipov v Európe a zasadzujem sa za to, aby takéto fabriky vznikali aj v našom regióne a nielen v západnej Európe. Prinesie to pre ľudí kvalitnú prácu, podporí investície do inovácií a najmä posilní strategickú autonómiu Európskej únie, doteraz v tejto oblasti veľmi závislej na Tajvane a USA. Čipy budeme čoraz viac potrebovať, od mobilov až po autá a naša doterajšia závislosť na tretích krajinách nás robí čoraz zraniteľnejšími. Preto treba ísť cestou oživovania nášho priemyslu a uľahčiť to musia práve prerokúvané zákony o kriticky dôležitých surovinách a vodíkovej banke, kde som hlavným spravodajcom.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Byť závislí od iných je riziko. Platí to nielen pri našej závislosti od fosílnych palív, ale aj pri čipoch, bez ktorých si dnes život vieme ťažko predstaviť. Je smutné, že aj slovenské inovatívne firmy v tejto oblasti, ako je napríklad Tachynum hľadajú miesto pre svoj rozvoj mimo Slovenska a Európy. Musíme túto situáciu zvrátiť a o tom je Európsky zákon o čipoch.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Nové plány dotovania priemyslu čipov majú urobiť Úniu odolnejšou. Takýto typ priemyselnej politiky nebol historicky efektívny, obávam sa, že neprinesie výsledky ani teraz. Ak by sme to s odolnosťou Únie mysleli úprimne, merali by sme, čo ľuďom dotácie 3,3 miliardy eur na výrobu čipov prinesú. Návrh ale meria úspech fondu takými ukazovateľmi, ako je počet obdarených firiem. Môže sa stať, že projekt bude úspešný aj keď odolnosť sa nezvýši. S takýmito projektami nesúhlasím.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Výskum, vývoj a výroba polovodičov je kľúčom k zabezpečeniu našej ekonomickej bezpečnosti a najmä k zníženiu našej závislosti na totalitných režimoch, ako je Čína, čomu sa intenzívne venujem aj ako spravodajkyňa pre legislatívu o kritických surovinách. Preto vítam Európsky akt o čipoch, ktorého cieľom je riešiť nedostatok polovodičov a posilniť vedúce postavenie Európy v oblasti technológií. Úspech tejto dôležitej novej legislatívy je však ohrozený práve nedostatkom kritických surovín, z ktorých sa polovodiče vyrábajú, ako aj vývoznými obmedzeniami na tieto suroviny zo strany Číny.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Pre Slovensko majú polovodiče kľúčový význam pre automobilový priemysel, ktorý je jedným z dominantných odvetví nášho hospodárstva. Preto presun ich výroby bližšie do Európy, vzhľadom i na mnohé otrasy spôsobené v dodávateľských reťazcoch z posledného obdobia, Slovensko len uvíta.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Nedostatok čipov odhalil zraniteľné miesta v globálnych dodávateľských reťazcoch, ktoré pocítila práve Európska únia. Rastúce náklady priemyslu a spotrebiteľských cien spomaľujú obnovu Európy. Potrebujeme zvýšiť bezpečnosť dodávok, posilniť výrobu a stimulovať investície v tomto segmente, vrátane zapojenia malých a stredných podnikateľov.“
Michal Wiezik (RE, SK) uviedol: „Vplyv nedostatku čipov na európske hospodárstvo poukázal na naliehavosť prijatia efektívnych krokov. Práca sa musí začať teraz, pričom je dôležité mobilizovať všetky dostupné verejné a súkromné subjekty. Posilnenie kapacít vedúceho postavenia Európy v odvetví výroby a vývoja polovodičov je predpokladom našej konkurencieschopnosti a otázkou technologickej suverenity a bezpečnosti Európskej únie.“
