EuropskeNoviny.sk
Komisia aktuálne predložila sériu iniciatív, ktorými reaguje na potreby európskych malých a stredných podnikov (MSP) v súčasnom hospodárskom prostredí. MSP, ktoré predstavujú 99 % európskych podnikov, sú základným motorom zelenej a digitálnej transformácie Európy. V dôsledku početných kríz, ku ktorým došlo za posledné roky, však stále čelia nepredvídateľnému prostrediu a volatilite.
V oznámení o pomoci pre MSP, ktoré bolo dnes predstavené, sa navrhujú nové opatrenia, ktoré poskytnú krátkodobú pomoc, zvýšia dlhodobú konkurencieschopnosť MSP a posilnia spravodlivosť podnikateľského prostredia na celom vnútornom trhu. Súčasťou týchto opatrení sú aj nové návrhy, ktoré dnes Komisia zverejnila, konkrétne návrh nariadenia o oneskorených platbách v obchodných transakciách a návrh smernice, ktorým sa zriaďuje systém zdaňovania MSP podľa ich ústredia. Ďalšie iniciatívy sú zamerané na uľahčenie prístupu MSP k finančným prostriedkom, na zlepšenie podnikateľského prostredia či na podporu rastu MSP a ich transformáciu na spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aby bolo možné plne využiť ich hospodársky potenciál.
Konkrétne nové nariadenie o boji proti oneskoreným platbám v obchodných transakciách rieši problém oneskorenia platieb, t. j. nekalú praktiku, ktorá narúša peňažné toky MSP a obmedzuje konkurencieschopnosť a odolnosť dodávateľských reťazcov. Smernica o oneskorených platbách z roku 2011 bude teda novými pravidlami zrušená a následne bude nahradená nariadením. Návrhom sa zavádza prísnejšia maximálna platobná lehota v dĺžke 30 dní, odstraňujú sa nejasnosti a riešia právne nedostatky v existujúcej smernici. Navrhovaným znením sa takisto zabezpečuje automatická platba vzniknutých úrokov a kompenzačných poplatkov a zavádzajú sa nové opatrenia presadzovania a nápravy, ktorých cieľom je ochrániť spoločnosti pred neplatičmi.
Systém zdaňovania MSP podľa ich ústredia umožní MSP, ktoré prostredníctvom svojich stálych prevádzkarní pôsobia cezhranične, aby komunikovali len s jednou daňovou správou, čiže s daňovou správou ústredia, namiesto toho, aby museli spĺňať požiadavky viacerých daňových systémov. Vďaka tomuto návrhu sa zvýši daňová istota a spravodlivosť a obmedzia náklady na dodržiavanie predpisov či deformácie trhu, ktoré ovplyvňujú obchodné rozhodnutia. Návrhom sa zároveň minimalizuje riziko dvojitého alebo nadmerného zdanenia, ako aj daňové spory. Očakávané zníženie nákladov na dodržiavanie predpisov by malo predovšetkým podporiť investície a cezhraničnú expanziu v EÚ. MSP pôsobiace v rozličných členských štátoch budú môcť v maximálnej možnej miere využívať slobodu usadiť sa a voľný pohyb kapitálu bez toho, aby boli obmedzované zbytočnými daňovými prekážkami.
Okrem toho Komisia vo svojom oznámení o pomoci pre MSP navrhuje niekoľko nelegislatívnych opatrení, ktoré majú podporiť MSP a zabezpečiť plné využitie ich hospodárskeho potenciálu:
- Zlepšiť súčasné regulačné prostredie pre MSP nadviazaním na úspechy prvého roka uplatňovania zásady rovnováhy záťaže (čistá úspora nákladov vo výške 7,3 mld. EUR), dôslednejším vykonávaním testu vplyvu na MSP a systematickým zohľadňovaním potrieb MSP v budúcej legislatíve EÚ, a to napríklad stanovením dlhších prechodných období pre MSP. Komisia vymenuje vyslanca EÚ pre MSP, ktorý bude Komisii poskytovať usmernenie a poradenstvo v otázkach týkajúcich sa MSP a ktorý bude zároveň obhajovať záujmy MSP smerom navonok. Vyslanec EÚ pre MSP bude predkladať správy priamo predsedníčke (ako aj komisárovi pre vnútorný trh pri činnostiach súvisiacich s MSP podporovaných jeho útvarmi) a bude sa zúčastňovať na spoločných zasadnutiach výboru pre kontrolu regulácie a generálnych riaditeľstiev venovaných iniciatívam, ktoré majú na MSP potenciálne veľký vplyv. Komisia bude podporovať aj využívanie experimentálnych regulačných prostredí, aby tak podporila experimentovanie a inovácie MSP.
- Zjednodušiť administratívne postupy a požiadavky na podávanie správ kladené na MSP. V tejto súvislosti by mal byť do konca roka 2023 spustený technický systém založený na zásade „jedenkrát a dosť“ (v rámci jednotnej digitálnej brány), ktorý MSP umožní dokončiť správne konanie na vnútornom trhu bez toho, aby museli predkladať príslušnú dokumentáciu. Komisia zjednoduší a zdigitalizuje náročné a zdĺhavé postupy, ako sú napr. vyhlásenia a potvrdenia pri vysielaní pracovníkov (napr. tzv. dokument A1 o právach sociálneho zabezpečenia). Okrem toho Komisia nadviaže na svoje úsilie spred leta, ktorého cieľom je znížiť požiadavky na podávanie správ o 25 %, ako bolo oznámené v marci 2023. V najbližších týždňoch teda predloží ďalšie návrhy a opatrenia na systematické mapovanie takejto záťaže a vypracuje cielené plány racionalizácie na nasledujúce roky.
- Zvýšiť investície dostupné pre MSP, a to nad rámec 200 mld. EUR, ktoré sú pre MSP k dispozícii v rámci rozličných programov financovania prebiehajúcich do roku 2027. Tu by sa malo nadviazať na úspech programu InvestEU a jeho segmentu pre MSP, pričom by sa mali podporovať presuny členských štátov do národných zložiek tohto segmentu a malo by sa zabezpečiť, aby bola aj pre MSP k dispozícii časť navrhovanej záruky EÚ vo výške 7,5 mld. EUR poskytovanej z nového špecializovaného segmentu programu InvestEU – platformy pre strategické technológie pre Európu (STEP). Pri podávaní správ o témach udržateľnosti bude MSP podporovať jednoduchá a štandardizovaná metodika, čo zjednoduší prístup k udržateľnému financovaniu.
- Umožniť rozvoj kvalifikovanej pracovnej sily pre MSP, a to ďalšou podporou činností v oblasti odbornej prípravy poskytovaných na základe rozsiahlych partnerstiev v oblasti zručností v rámci Európskeho paktu o zručnostiach, ako aj iných podporných iniciatív, ktoré pomôžu zosúladiť zručnosti s potrebami MSP na európskom trhu práce.
- Podporovať rast MSP. Na tento účel preskúmať do konca roka 2023 súčasné prahové hodnoty definície MSP a vypracovať harmonizovanú definíciu a prípadne upraviť niektoré povinnosti pre malé spoločnosti so strednou trhovou kapitalizáciou, aby bolo možné naplno využiť ich hospodársky potenciál.
Súvislosti
24 miliónov európskych malých a stredných podnikov predstavuje 99 % všetkých podnikov a poskytuje dve tretiny pracovných miest v súkromnom sektore v EÚ. MSP sú ústredným prvkom hospodárskej a sociálnej štruktúry Európy a motorom jej zelenej a digitálnej transformácie a podporujú našu dlhodobú prosperitu.
MSP boli v posledných rokoch značne zasiahnuté viacerými krízami: pandémiou ochorenia COVID-19, ruskou vojenskou agresiou proti Ukrajine, energetickou krízou či zvyšujúcou sa infláciou. MSP stále čelia volatilite a nepredvídateľnému prostrediu, ako aj obmedzeniam dodávok, nedostatku pracovnej sily a často aj nekalej hospodárskej súťaži a rozdielnym podmienkam pri podnikaní v Európe. Oneskorené platby v obchodných transakciách bránia investíciám a rastu a vytvárajú neistotu a nedôveru v podnikateľské prostredie. V nedávnej správe o výkonnosti MSP sa predpokladá, že pridaná hodnota MSP zostane v roku 2023 na úrovni 3,6 % (v porovnaní s 1,8 % v prípade veľkých podnikov), teda pod úrovňou z roku 2019, zatiaľ čo zamestnanosť v MSP sa sotva vrátila na úroveň spred krízy.
S cieľom využiť potenciál MSP z EÚ na jednotnom trhu i mimo neho predložila Komisia v rámci stratégie pre MSP pre udržateľnú a digitálnu Európu z roku 2020 komplexný súbor opatrení. Väčšina z uvedených opatrení už bola ukončená alebo práve prebieha. MSP okrem toho zohrávajú kľúčovú úlohu pri spoločnom vytváraní a vykonávaní transformačných procesov, ktorých cieľom je podpora zelenej a digitálnej transformácie vo všetkých priemyselných ekosystémoch. Ustanovenia priaznivé pre MSP sú súčasťou všetkých kľúčových legislatívnych iniciatív EÚ, pričom ďalšie podporné opatrenia pre MSP momentálne zavádza sieť Enterprise Europe Network, platforma pre spoluprácu klastrov, ako aj ďalší partneri.
Pokiaľ ide o financovanie, Komisia očakáva, že v rámci svojich rôznych programov financovania, ktoré prebiehajú do roku 2027, poskytne MSP viac ako 200 miliárd EUR. Na priame a nepriame opatrenia na podporu MSP, ktoré prispejú k zvýšeniu ich odolnosti, udržateľnosti a úrovne digitalizácie, bude vyčlenená značná časť prostriedkov z kohéznych fondov EÚ (65 mld. EUR) a z Mechanizmu na podporu obnovy a odolnosti (45,2 mld. EUR).
