EuropskeNoviny.sk
Správy o mladučkej študentke VŠMU Soni, ktorú našli doráňanú a intoxikovanú, rozrušili celé Slovensko. V Bratislave sa začína diskutovať o tom, nakoľko je mesto bezpečné pre ženy.
Rozmýšľala som nad tým. V Bratislave, v jej samom centre, žijem celý svoj život.
Narodila som sa na Špitálskej, vtedajšej ulici Československej armády. Hneď vedľa bola Krížna, kde po revolúcii začali postávať prostitútky aj s pasákmi. Rozdávali si to vo všetkých bránach naokolo, aj v tej našej. Strašne som sa bála zakaždým, keď som sa vracala domov. Prekračovala som telá, prezervatívy a exkrementy.
Často ma ako trinásť-, štrnásťročnú prenasledovali uslintané indivíduá, sfetované lacným porevolučným fetom, a obťažovali ma tým najhrubším spôsobom. Ľudia sa tvárili, že nič nevidia. Nikto nechcel mať problémy, bolo to eldorádo 90. rokov.
Pamätám sa na všadeprítomných uchylákov v Medickej, v parčíku pri Avione, na frotérov v mestskej hromadnej doprave. Keď som si išla zabehať na petržalskú hrádzu, musela som mať pri sebe kaser. Vtedy v 90. rokoch ešte nebola hrádza preplneným korzom. Bola rajom pre podivínov, pre ktorých bola osamelá bežkyňa prirodzenou korisťou.
No a tí primitívni muži, ktorí hvízdali a pokrikovali na ženy odvšadiaľ a všade, veksláci pred Priorom, ktorí nemali žiadne hranice a žiadnu autocenzúru. Moja staršia sesternica Mirka bola jedno nadpozemsky krásne stvorenie a spomínam si na to, ako pre ňu bolo nemožné prechádzať nerušene ulicami Bratislavy bez toho, aby ju chlapi obťažovali.
X-krát som bola oznamovať obťažovanie na polícii, X-krát sa na to zvysoka vykašľali. Nebrali to vážne. Vtedy sa obťažovanie dievčat bralo ako súčasť koloritu doby a postavenia žien v spoločnosti. Aj ľudia na uliciach boli ľahostajní.
To nám zostalo. Tá ľahostajnosť. Môj brat mal nedávno úraz na bicykli v centre mesta. Škaredo spadol, videli ho desiatky ľudí na Hviezdoslavovom námestí. Pomôcť mu prišiel len jeden. Ukrajinec.
Za seba môžem skonštatovať, že sa teraz cítim v Bratislave bezpečnejšie ako kedykoľvek predtým. Možno aj preto, ako polícia pristupuje k prípadom, ako je ten s mladučkou Soňou. Promptne a rýchlo. Možno aj preto, že sú všade kamery. A aj muži si už uvedomili, že pískať a pokrikovať na ženy už nie je IN. A možno sa mýlim, lebo večer málokedy chodím von a tak mám romantické predstavy o bezpečnosti v Bratislave.
Tak, ako to je, dámy?
Lucia Ďuriš Nicholsonová, europoslankyňa /Jablko, EPP/.
