EuropskeNoviny.sk
Opatrenia prijaté EÚ na zlepšenie situácie osôb so zdravotným postihnutím v jej členských štátoch priniesli v reálnom živote len malé zmeny. Vyplýva to zo správy, ktorú vo štvrtok zverejnil Európsky dvor audítorov (EDA).
Podľa audítorov kľúčové ukazovatele rovnosti sa v posledných rokoch nezlepšili, keďže ľudia so zdravotným postihnutím stále zápasia so získaním práce a sú náchylnejšími na chudobu. Okrem toho sa kritériá na posudzovanie zdravotného postihnutia v jednotlivých krajinách líšia, čo oslabuje vzájomné uznávanie a bráni Európskej komisii získať prehľad o situácii.
Eurokomisia vydala celoeurópske stratégie pre oblasť zdravotného postihnutia a navrhla nové iniciatívy, príslušné právne predpisy sa však zastavili. Približne štvrtina občanov EÚ vo veku nad 16 rokov (takmer 87 miliónov ľudí), najmä starších ľudí, má zdravotné postihnutie v podobe telesnej alebo duševnej poruchy. Keďže obyvateľstvo EÚ starne, ich podiel sa pravdepodobne zvýši. Správa Eurostatu uviedla, že v roku 2021 malo prácu len 51 percent osôb so zdravotným postihnutím v porovnaní so 75 percentami osôb bez zdravotného postihnutia. Rozdiel v zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím zostal takmer rovnaký ako v roku 2014, keď sa začali záznamy.
Ľudia so zdravotným postihnutím boli tiež vystavení väčšiemu riziku chudoby, pričom riziko je vyššie u žien ako u mužov a pandémia COVID‑19 ich situáciu ešte zhoršila. „Opatrenia EÚ mali malý praktický vplyv. Ľudia so zdravotným postihnutím v Únii stále čelia nerovnému boju za získanie zamestnania a boju proti chudobe, ako aj prekážkam v ich slobode pohybu,“ opísal situáciu Stef Blok, člen EDA zodpovedný za tento audit. Členské štáty majú zodpovednosť za politiku sociálneho začlenenia, ale osobám so zdravotným postihnutím poskytujú veľmi odlišnú podporu a dávky. Majú tiež rôzne spôsoby rozhodovania o tom, kto je oprávnený ich dostávať. A neuznávajú postavenie osôb so zdravotným postihnutím udelené inými členskými štátmi, čo by podporilo bezbariérový pohyb v celej Únii.
Komisia vo svojej stratégii na roky 2021 – 2030 riešila väčšinu predchádzajúcich nedostatkov a navrhla niekoľko iniciatív v oblasti začleňovania, ako je preukaz EÚ pre osoby so zdravotným postihnutím a balík opatrení v oblasti zamestnanosti osôb so zdravotným postihnutím, ktoré sú podľa audítorov správne. Stratégia však mnohé kľúčové otázky nerieši.
Nečinnosť v oblasti smernice o rovnakom zaobchádzaní a pomalá transpozícia európskeho zákona o prístupnosti v členských štátoch bráni pokroku v tejto oblasti. Prepojenie s financovaním zo strany EÚ je stále slabé a eurokomisia nesledovala, koľko finančných prostriedkov EÚ skutočne smeruje na podporu osôb so zdravotným postihnutím. To by mohlo ilustrovať, ako sa zlepšila ich situácia prostredníctvom fondov EÚ.
Audítori tiež preskúmali, či sú euroinštitúcie príkladom, pokiaľ ide o zamestnávanie osôb so zdravotným postihnutím. Pre nedostatok údajov však nedokázali posúdiť, či inštitúcie dosiahli svoje ambície začleniť osoby so zdravotným postihnutím do svojej pracovnej sily. Koncepcia osôb so zdravotným postihnutím je zakotvená v dohovore Organizácie Spojených národov a zahŕňa dlhodobé telesné, duševné, intelektuálne alebo zmyslové postihnutie.
(TASR)
