EuropskeNoviny.sk
Europoslanci chcú väčší dohľad na úrovni EÚ a lepšie úsilie o obmedzenie schopnosti Moskvy obchádzať reštriktívne opatrenia EÚ.
V uznesení prijatom vo štvrtok Parlament vyjadruje znepokojenie nad existujúcimi medzerami v sankčnom režime EÚ voči Rusku. Hoci poslanci zdôrazňujú bezprecedentnú povahu reštriktívnych opatrení EÚ, sú znepokojení nedostatkom riadneho presadzovania a snahami podkopať úsilie o strategické oslabenie ruskej hospodárskej a priemyselnej základne a brzdenie schopnosti krajiny viesť vojnu.
V uznesení, ktoré poukazuje na schopnosť Ruska obchádzať opatrenia, ako je cenový strop pre ropné sankcie zavedené členskými štátmi EÚ a tzv. koalíciu cenových stropov (Cen Cap Coalition), sa tiež konštatuje, že dovoz ruských ropných produktov z krajín ako je India do EÚ prudko vzrástol, čo v podstate vytvára cestu zadných dverí pre kremeľskú ropu do EÚ. Poslanci tiež zdôrazňujú, ako kriticky dôležité komponenty stále nachádzajú cestu do Ruska cez krajiny ako Čína, Turecko, Spojené arabské emiráty, Kazachstan, Kirgizsko a Srbsko. Vyjadrili hlboké znepokojenie nad pokračujúcim obchodom s tovarom kritickým pre vojnové úsilie medzi členskými štátmi EÚ a Moskvou a nad správami o tom, že krajiny ako Azerbajdžan vyvážajú ruský plyn do EÚ. V texte sa tiež zdôrazňuje, že Európska únia je stále jedným z najväčších odberateľov fosílnych palív z Ruska, a to z dôvodu pokračujúceho dovozu plynovodného plynu a LNG, ako aj rôznych výnimiek zo zákazu dovozu ropy a ropných produktov.
Trh EÚ musí byť zatvorený pre ruské fosílne palivá
Poslanci vyzývajú EÚ a jej členské štáty, aby posilnili a centralizovali dohľad nad uplatňovaním sankcií na úrovni EÚ a vytvorili mechanizmus na predchádzanie obchádzaniu a monitorovanie. Vyzývajú tiež EÚ, aby posilnila koordináciu pri presadzovaní existujúcich sankcií na vývoz ruskej ropy, riadne zatvorila trh EÚ pre fosílne palivá pôvodom z Ruska a uvalila sankcie na všetky hlavné ruské ropné spoločnosti, Gazprombanku, ich dcérske spoločnosti, predstavenstvá a manažment.
V uznesení sa uvádza, že EÚ by mala spolupracovať s G7 s cieľom podstatne znížiť cenový strop pre ruskú ropu a ropné výrobky, zaviesť úplný zákaz dovozu ruského LNG a LPG, ako aj dovozu palív a iných ropných produktov z krajín mimo EÚ, ak by sa tieto vyrábali s použitím ruskej ropy. Parlament tiež chce, aby EÚ zakázala vývoz ruskej ropy a LNG cez územie EÚ a zaviedla cenové a objemové stropy pre dovoz ruských a bieloruských hnojív do EÚ.
Okrem toho poslanci chcú, aby Európska komisia a členské štáty EÚ rozšírili sankcie tak, aby zahŕňali úplný zákaz uvádzania na trh a rezania diamantov ruského pôvodu alebo opätovne vyvážaných Ruskom do EÚ. EÚ by tiež mala preskúmať právne možnosti umožňujúce konfiškáciu zmrazeného ruského majetku a jeho použitie na obnovu Ukrajiny.
Prijaté uznesenie bude k dispozícii v plnom rozsahu tu.
Reakcie slovenských poslancov
Monika BEŇOVÁ (NI): Sankcie sú legitímnym nástrojom obchodnej vojny, v ktorej každá strana nevyhnutne tratí. Od začiatku ruskej invázie na Ukrajinu bolo prijatých jedenásť sankčných balíkov, pričom prebiehajú diskusie o v poradí dvanástom. V rámci týchto diskusií je nevyhnutné vedieť, ako sa Rusko sankciám prispôsobilo, ako účinne sa mu ich darí obchádzať a aký je reálny dopad sankcií na hospodárstvo Európskej únie a jej členských štátov, vrátane Slovenska.
Vladimír BILČÍK (EPP): Je v záujme Slovenska aj celého demokratického sveta, aby sme zabránili Moskve vo financovaní vojny proti nášmu susedovi – a verím, že aj budúcemu členovi EÚ. Žiaľ, Rusku sa aj napriek prijatým sankciám darí získavať dostatočné množstvo prostriedkov na pokračovanie brutálnej agresie na Ukrajine. Stále sú však možnosti, ako im to sťažiť a musíme v tejto spoločnej európskej snahe pridať
Eugen JURZYCA (EKR): Doterajšie sankcie EÚ Rusko neodradili od agresie na Ukrajine. Aj preto považujem za správne zvýšiť ich efektívnosť. Napríklad Výskumná služba Európskeho parlamentu (EPRS) odporúča EÚ sprísniť embargo na ropu a plyn, zaviesť spoločné štandardy exportných kontrol a rozšíriť sankcie na ďalšie subjekty ruského bankového sektora. Verím, že aj tieto odporúčania prispejú k zefektívneniu sankcií, aby sme čo najskôr boli bližšie k svetu, v ktorom platí medzinárodné právo.
Peter POLLÁK (EPP): Sankcie bezpochyby oslabujú hospodárstvo Ruska ako i jeho schopnosť viesť vojnu na Ukrajine. Je však dôležité ich naďalej uplatňovať správne a hlavne jednotne.
Miroslav RADAČOVSKÝ (NI): V súlade so svojím dlhodobým názorom, ktorý je aj názorom súčasnej slovenskej vlády, som jednoznačne za to, aby sa konflikt na Ukrajine riešil prímerím a následne rokovaním o podmienkach mieru. Návrh uznesenia o sankciách voči Ruskej federácii, podľa môjho názoru, mieru neprospeje a bude viesť len k ďalšiemu zabíjaniu dvoch veľkých slovanských národov. Budem hlasovať proti.
Ivan ŠTEFANEC (EPP): Sankcie EÚ voči Rusku naozaj fungujú a majú zmysel. Potvrdzujú to napríklad dáta Eurostatu: náš bilaterálny obchod s Ruskom klesol pod dve percentá, dovoz klesol z 9,6 percent na 1,7 a vývoz na niečo menej ako polovicu. Významným identifikátorom je tiež zníženie deficitu pri obchode s energiami zo 40 na 5,7 miliardy eur. Dovoz ropy a zemného plynu z Ruska klesol v medzi kvartálnom porovnaní s minulým rokom rok o 82 percent. Dobrou správou pre našich spotrebiteľov je, že sa nám ich spotrebu darí úspešne nahrádzať dovozom z tretích krajín. Nezabúdajme na to, že financie posielané do Ruska končia v rukách kremeľského agresora, ktorý ma na rukách krv nevinných ľudí. Ak chceme pomôcť čo najúčinnejšie oslabiť ruského agresora, musíme sankcie nielen dôsledne realizovať, ale aj rozšíriť – najmä o plyn, jadrové palivo a diamanty. Úlohou Komisie a Rady musí byť prísne sledovanie dodržiavania týchto sankcií a nájsť nástroje na skoré odhaľovanie prípadného obchádzania, ktorého sme svedkami.“
