Európska zdravotná únia je lepšie pripravená na boj proti ohrozeniam zdravia

Podľa nedávnych prieskumov Eurobarometra[1] patrí zdravie medzi hlavné priority európskych občanov. Dve nové správy, ktoré boli dnes uverejnené, ukazujú, ako EÚ reagovala na potrebu odolnejších, spoľahlivejších a spravodlivejších systémov zdravotnej starostlivosti, ktoré sú lepšie pripravené na potenciálne krízy, a na dopyt po takýchto zdravotníckych systémoch. Oba dokumenty zároveň poukazujú na oblasti, kde sú potrebné zlepšenia.

V priebehu štyroch rokov, ktoré nasledovali po odhalení prvých prípadov ochorenia COVID-19, boli mnohé z riešení predložených s cieľom účinnejšie reagovať na pandémiu zapracované do právnych predpisov EÚ. Tieto riešenia mali ako súčasť silnej európskej zdravotnej únie posilniť našu kolektívnu pripravenosť na zdravotné krízy. Správa o stave pripravenosti v oblasti zdravia za rok 2023 sa sústreďuje na kroky, ktoré EÚ prijala na zlepšenie svojej schopnosti čeliť závažným cezhraničným ohrozeniam zdravia.

V súhrnnej správe o stave zdravia v EÚ za rok 2023 sa skúma, ako systémy zdravotnej starostlivosti v celej Únii plnia potreby európskych občanov. Obsahuje samostatné zdravotné profily jednotlivých krajín, v ktorých osobitná pozornosť patrí vplyvu ochorenia COVID-19 na duševné zdravie a reformám, ktoré členské štáty uskutočňujú na riešenie tohto rastúceho problému.

Lepšie pripravená európska zdravotná únia

Účelom výročnej správy o stave pripravenosti v oblasti zdravia je zmapovať opatrenia, ktoré EÚ prijala od vypuknutia pandémie na riešenie cezhraničných ohrození zdravia. Základným pilierom architektúry zdravotnej bezpečnosti EÚ je nariadenie o závažných cezhraničných ohrozeniach zdravia, ktoré nadobudlo účinnosť takmer pred rokom. Vytvorilo pevný základ pre účinnejšiu pripravenosť a koordinovanú reakciu na cezhraničné zdravotné riziká. Členským štátom umožní rýchlo reagovať na budúce krízy.

Zdokonalili sa štruktúry, ako Výbor EÚ pre zdravotnú bezpečnosť[2], rozširujú sa kapacity laboratórií v EÚ a do členských štátov prúdia finančné prostriedky EÚ v objeme takmer 100 miliónov eur z programu EU4Health, ktoré majú prispieť k zlepšeniu vnútroštátnych systémov dohľadu. Členské štáty naďalej úzko koordinujú svoju činnosť v rámci Výboru pre zdravotnú bezpečnosť, ktorý vydal stanovisko k príprave na ochorenie COVID-19 a ďalšie respiračné ochorenia na zimu 2023/24.

V správe sa uvádza, že pri predchádzaní šíreniu infekčných chorôb zohráva naďalej zásadnú úlohu očkovanie. Vývoj očkovacích látok sa počas pandémie COVID-19 podporil v rámci stratégie EÚ v oblasti vakcín a zároveň sa ňou zabezpečila ich dostupnosť pre všetky členské štáty, ako aj pre tretie krajiny, čím sa na celom svete zachránili desiatky miliónov životov. Rovnako dôležité je však bežné očkovanie, ktoré by sa malo vykonávať počas celého života podľa existujúcich očkovacích programov.

Pokiaľ ide o najnaliehavejšie ohrozenia zdravia, správa o pripravenosti stavia do popredia otázku antimikrobiálnej rezistencie, ktorá v Európe každoročne spôsobuje vyše 35 000 úmrtí a vyžaduje si naliehavé opatrenia. Ďalšími dvoma dôležitými výzvami, ktoré sa v správe zdôrazňujú, sú hrozby vyplývajúce z chorôb zvierat a rastúce vplyvy zmeny klímy na zdravie, pričom sa podčiarkuje význam, aký má pri riešení súčasných a budúcich ohrození zdravia takzvaný prístup „jedno zdravie“.

EÚ sa naďalej aktívne zapája do prebiehajúcich rokovaní o prijatí medzinárodnej dohody o predchádzaní pandémiám a o pripravenosti a reakcii na ne (protipandemická dohoda). Je tiež odhodlaná posilniť Medzinárodné zdravotné predpisy.

Pevné odhodlanie zlepšovať duševné zdravie v našej Únii

Správa o stave zdravia v EÚ, ktorej súčasťou je 29 zdravotných profilov krajín, sa zaoberá fungovaním systémov zdravotnej starostlivosti v celej Únii a zdôrazňuje tri kľúčové zistenia, ktorým je potrebné venovať pozornosť v období po pandémii COVID-19:

• Po pandémii došlo k zhoršeniu duševného zdravia občanov EÚ. Vo všetkých členských štátoch preto treba zaviesť v oblasti duševného zdravia reformy zamerané na odstránenie stigmatizácie, prevenciu, liečbu a opätovnú integráciu. Na úrovni EÚ Komisia v júni 2023 prijala komplexný prístup k duševnému zdraviu, ktorý pozostáva z 20 hlavných iniciatív a ktorý dostal finančnú podporu vo výške 1,23 miliardy eur.
• V správe o stave zdravia sa zdôrazňuje potreba riešiť v celej Únii rastúce nerovnosti v oblasti zdravia, ako aj nárast neuspokojených liečebných potrieb. Pandémia COVID-19 viedla v rokoch 2019 až 2021 k prehĺbeniu rozdielu v strednej dĺžke života pri narodení medzi jednotlivými členskými štátmi. Z odhadov strednej dĺžky života z roku 2022 však vyplýva, že tento rozdiel sa zmenšuje. V tejto súvislosti sa ako kľúčová prioritná oblasť, ktorú treba riešiť, zdôrazňuje rakovina. Komisia už v tomto kontexte podnikla niekoľko dôležitých krokov vrátane niekoľkých významných iniciatív v rámci európskeho plánu na boj proti rakovine.
• V správe sa tiež podčiarkuje význam nepretržitých investícií do zdravia s cieľom pripraviť sa na potenciálne budúce krízy. Jednou z mimoriadne dôležitých otázok je pretrvávajúca potreba porovnateľných a platných údajov týkajúcich sa zdravia, ktoré sú kľúčové pre informovanú tvorbu politík a účinné inovácie v tejto oblasti. V máji 2022 Komisia navrhla európsky priestor pre zdravotné údaje, ktorý pomôže v plnej miere využiť potenciál zdravotných údajov a posilní postavenie občanov EÚ tak, že im k ich zdravotným údajom poskytne lepší digitálny prístup a dá im nad nimi lepšiu kontrolu.

Súvislosti

Politický záväzok vypracovať každý rok správu o pripravenosti ohlásila Komisia v roku 2021 vo svojom oznámení Prvé ponaučenia z pandémie COVID-19. Prvé vydanie správy vyšlo v roku 2022 a bolo zamerané na spôsobilosti pripravenosti týkajúce sa zdravotníckych protiopatrení.

Správa o stave zdravia v EÚ vzniká v partnerskej spolupráci medzi Európskou komisiou, zdravotnou divíziou Organizácie pre hospodársku spoluprácu a rozvoj (OECD) a Európskym strediskom pre monitorovanie zdravotníckych systémov a politík, ktorá je financovaná z programu EU4Health. Cieľom je zhrnúť v stručných správach aktuálne údaje a hĺbkové analýzy o zdraví a systémoch zdravotnej starostlivosti a zabezpečiť, aby informácie boli ľahko dostupné zainteresovaným stranám. Posilňuje sa tak dôkazová základňa pre tvorcov politík a iné zainteresované strany v oblasti zdravia, ktoré sa usilujú o zlepšenie fungovania systémov zdravotnej starostlivosti v EÚ.