Slovensko v rámci EÚ dosiahlo jeden z najväčších poklesov emisií od roku 1990

Slovensko dosiahlo v rámci EÚ jeden z najväčších poklesov emisií skleníkových plynov od roku 1990, znížilo ich až o 45 %. Najúspešnejším sektorom v dekarbonizácii bola energetika. Obnoviteľné zdroje energií (OZE) sú jedným z možných nástrojov, ako tieto emisie ďalej znižovať. Tieto informácie zazneli na utorkovom workshope, ktorý organizoval Slovenský plynárenský a naftový zväz (SPNZ).

Slovensko má podľa člena prezídia SPNZ Martina Hollého emisie asi na úrovni 38 až 40 miliónov ton. Tie sú podľa neho vzhľadom na povahu ekonomiky Slovenska najmä v priemysle, ale menšia časť je generovaná aj vykurovaním v domácnostiach. Po náhrade uhlia pri výrobe elektriny a tepla bude podľa neho slovenská energetika šiesta najčistejšia v celej EÚ. „Sme krajina, ktorá najviac znížila emisie (v rámci EÚ, pozn. TASR). Je to kvôli tomu, že sme od roku 1990 zmenili štruktúru hospodárstva a výrazne znížili uhlíkovú stopu výroby elektriny. V teplárenstve sme uhlie a tuhé palivá nahradili zemným plynom práve kvôli tomu, že plynárenská infraštruktúra sa výrazne budovala po roku 1990,“ priblížil Hollý.

Obnoviteľné zdroje sú podľa neho jedným z možných nástrojov, ako tieto emisie znižovať. Tie však budú podľa neho v strednodobom horizonte plniť len doplnkovú úlohu pri znižovaní emisií CO2 (oxid uhličitý). Dekarbonizácia zvýši náklady spotrebiteľom tovarov, služieb, energií, a preto je podľa neho dôležité ju realizovať v súlade s princípom „hodnota za peniaze“. Zhodli sa na tom aj rečníci z radu politických predstaviteľov, poslanec Európskeho parlamentu Robert Hajšel (Smer-SD) a štátny tajomník ministerstva hospodárstva Kamil Šaško (Hlas-SD). Šaško spomenul napríklad výstavbu nového jadrového zdroja ako jednu z vládnych priorít. „Veľký priestor na implementáciu OZE má aj revitalizácia systémov centrálneho zásobovania teplom, pretože viac ako polovica všetkých domácností je napojená na plyn,“ dodal.

Štát by sa mal podľa Hollého sústrediť na znižovanie emisií, nielen na zvyšovanie podielu OZE. „Ľudia samozrejme majú možnosť kúpiť si tepelné čerpadlo zo svojich vlastných prostriedkov, ale štát svojou politikou udeľovania dotácií smeruje svoje hlavné ciele. Preto si myslíme, že práve moderné plynové technológie môžu byť dobrým nástrojom a lacným nástrojom pri znižovaní emisií,“ dodal.

Podpora výmen starších plynových kotlov za moderné kondenzačné je podľa neho jediné rýchlo implementovateľné riešenie vysokých cien energií, s úsporou nákladov na energie a emisií na úrovni 23 % na domácnosť. Na Slovensku je podľa SPNZ stále približne 400.000 starších nekondenzačných plynových kotlov. „V prípade, ak by štát chcel podporovať už rovno tepelné čerpadlá, musel by to spojiť s masívnymi dotáciami na zateplenie, čo však vzhľadom na počet rodinných domov bez obnovy obvodového plášťa momentálne presahuje možnosti akýchkoľvek disponibilných verejných rozpočtov, národných či európskych,“ uzavrel.

(TASR)