Ilustračné PHOTO: © European Union.

Komisia víta politickú dohodu o novom rámci správy hospodárskych záležitostí

Európska komisia víta dohodu medzi Európskym parlamentom a Radou o najambicióznejšej a najkomplexnejšej reforme rámca v oblasti správy hospodárskych záležitostí v EÚ od čias hospodárskej a finančnej krízy.

Komisia predložila svoje návrhy reformy v apríli 2023. Hlavným cieľom tohto rámca je posilniť udržateľnosť dlhovej služby členských štátov a podporiť udržateľný a inkluzívny rast vo všetkých členských štátoch prostredníctvom reforiem podporujúcich rast a prioritných investícií. Rámec podporou transformácie smerom k ekologickému, digitálnemu, inkluzívnemu a odolnému hospodárstvu prispeje k tomu, aby EÚ bola konkurencieschopnejšia a lepšie pripravená na budúce výzvy.

V reformách sa riešia nedostatky súčasného rámca. Cieľom reforiem je zjednodušiť tento rámec, zvýšiť jeho transparentnosť a účinnosť a zároveň zabezpečiť väčšiu zodpovednosť členských štátov a lepšie presadzovanie. Zohľadňuje sa v nich potreba realistickým, postupným a udržateľným spôsobom znižovať zvýšenú úroveň verejného dlhu, ktorá je okrem iného dôsledkom pandémie COVID-19. Nový rámec stavia aj na poznatkoch získaných z reakcie politík EÚ na finančnú krízu, keď rýchlu hospodársku obnovu brzdil nedostatok investícií.

Väčšia zodpovednosť členských štátov a strednodobé plány

Základom nového rámca sú nové strednodobé fiškálno-štrukturálne plány. Členské štáty vypracujú a predložia plány, v ktorých stanovia svoje fiškálne ciele, prioritné reformy a investície a opatrenia na riešenie možných makroekonomických nerovnováh počas obdobia fiškálnych úprav. „Obdobím úprav“ sa rozumie časový rámec, počas ktorého sa zabezpečí zníženie úroveň dlhu členských štátov kombináciou fiškálnych úprav, reforiem a investícií. Tieto plány následne posúdi Komisia a schváli Rada na základe spoločných kritérií EÚ.

Do jednotného strednodobého plánu sa začlenia fiškálne, reformné a investičné ciele, čo pomôže vytvoriť ucelený a efektívny proces. Posilní sa tým zodpovednosť členských štátov, keďže sa im poskytne väčší priestor na stanovenie vlastných postupov fiškálnych úprav a reformných a investičných záväzkov. Členské štáty predložia výročné správy o pokroku, ktorých cieľom bude umožniť účinnejšie monitorovanie a presadzovanie plnenia týchto záväzkov.

Tento nový proces fiškálneho dohľadu sa začlení do existujúceho európskeho semestra, ktorý bude aj naďalej ústredným rámcom pre koordináciu hospodárskych politík a politík v oblasti zamestnanosti.

Jednoduchšie pravidlá, v ktorých sa zohľadňujú rôzne fiškálne výzvy

V tomto novom rámci sa zavádza dohľad založený na rizikách, ktorý rozlišuje medzi členskými štátmi na základe ich individuálnej fiškálnej situácie. Tento prístup bude vychádzať z transparentného spoločného rámca EÚ založeného na zárukách, ktoré zabezpečia, aby dlh začal klesať (záruka udržateľnosti dlhu) alebo poskytne bezpečnostnú rezervu pod referenčnou hodnotou deficitu vo výške 3 % HDP stanovenou v zmluve s cieľom vytvoriť fiškálne rezervy (záruka odolnosti voči deficitu).

Fiškálny dohľad bude založený na jedinom operačnom ukazovateli, a to čistých primárnych výdavkoch, čím sa zjednodušia fiškálne pravidlá. Pre členské štáty s deficitom verejných financií vyšším ako 3 % HDP alebo verejným dlhom nad 60 % HDP Komisia vypracuje individuálnu „referenčnú trajektóriu“. Táto trajektória poskytne členským štátom usmernenia na prípravu ich plánov a zabezpečí, aby dlh realisticky klesal alebo zostal na obozretnej úrovni.

Členským štátom, ktoré majú deficit verejných financií pod úrovňou 3 % HDP a verejný dlh nižší ako 60 % HDP, Komisia poskytne technické informácie s cieľom zabezpečiť, aby svoj deficit udržiavali pod referenčnou hodnotou 3 % HDP v strednodobom horizonte. Uskutoční sa to na žiadosť členského štátu.

Podpora reforiem a investícií

Na riešenie nových a existujúcich výziev sú potrebné reformy aj investície. Tie sú aj základným prvkom dôveryhodných plánov znižovania zadlženia. Nový rámec uľahčí členským štátom, aby vykonávali opatrenia potrebné na zabezpečenie zelenej a digitálnej transformácie, posilnenie hospodárskej a sociálnej odolnosti a posilnenie bezpečnostnej kapacity Európy, a podporí ich v tom.

Viac..  Vláda na post eurokomisára za SR podporuje Šefčoviča

Členské štáty, ktoré sa zaviažu realizovať reformy a investície určené na dosiahnutie týchto cieľov, budú môcť využiť pozvoľnejšie obdobie úprav, ktoré sa predĺži zo štyroch rokov na najviac sedem rokov. Tieto opatrenia však musia spĺňať špecifické kritériá, a to najmä reagovať na príslušné odporúčania pre jednotlivé krajiny adresované členským štátom v kontexte európskeho semestra alebo sa zameriavať na dosiahnutie konkrétnych politických priorít EÚ.

Pri predĺžení obdobia úprav v prvom kole plánov sa zohľadnia reformy a investičné záväzky uvedené v národných plánoch obnovy a odolnosti. Komisia pri posudzovaní existencie nadmerného deficitu zohľadní viacero závažných faktorov. Zvýšenie verejných investícií do obrany by sa výslovne uznalo za jeden z takýchto závažných faktorov. Medzi ďalšie závažné faktory patrí situácia členského štátu v oblasti verejného dlhu, hospodársky a rozpočtový vývoj a vykonávanie reforiem a investícií.

Posilnenie presadzovania pravidiel

Pravidlá treba presadzovať. Hoci nový rámec poskytuje členským štátom väčší manévrovací priestor pri navrhovaní ich plánov, zavádza sa ním aj posilnený režim presadzovania pravidiel s cieľom zabezpečiť, aby členské štáty plnili svoje záväzky. Členské štáty predložia Komisii na posúdenie výročné správy o pokroku zamerané na plnenie záväzkov stanovených v ich plánoch.

Komisia zriadi kontrolný účet na zaznamenávanie odchýlok od dohodnutého fiškálneho postupu. Ak zostatok kontrolného účtu prekročí stanovenú numerickú prahovú hodnotu a dlh členského štátu je vyšší ako 60 % HDP, Komisia vypracuje správu s cieľom posúdiť, či by sa mal začať postup pri nadmernom deficite. Nesplnenie dohodnutých reformných a investičných záväzkov by mohlo viesť k skráteniu obdobia fiškálnych úprav. Pravidlá týkajúce sa začatia postupu pri nadmernom deficite založeného na deficite zostávajú nezmenené.

Ďalšie kroky

Európsky parlament a Rada budú teraz musieť politickú dohodu formálne prijať. Nový rámec začne fungovať budúci rok na základe plánov, ktoré členské štáty predložia neskôr v tomto roku. Členským štátom sa tak ponecháva dostatočný čas na prípravu ich plánov na nadchádzajúce roky. V roku 2024 bude fiškálny dohľad vychádzať z odporúčaní pre jednotlivé krajiny, ktoré už boli vydané na jar 2023.

Súvislosti

Rámec správy hospodárskych záležitostí EÚ pozostáva z rámca fiškálnej politiky EÚ (Pakt stability a rastu a požiadavky na vnútroštátne fiškálne rámce) a postupu pri makroekonomickej nerovnováhe, ktoré sa vykonávajú v kontexte európskeho semestra pre koordináciu politík, ako aj rámca pre programy makroekonomickej finančnej pomoci.

V súlade s politickými usmerneniami predsedníčky von der Leyenovej Komisia predstavila preskúmanie účinnosti rámca hospodárskeho dohľadu a vo februári 2020 začala verejnú diskusiu o jeho budúcnosti. Tento rozsiahly postup verejnej diskusie a konzultácií umožnil zainteresovaným stranám vyjadriť svoje stanoviská ku kľúčovým cieľom rámca, k jeho fungovaniu a novým výzvam, ktoré treba riešiť. Tieto stanoviská boli podkladom pre návrhy Komisie na legislatívnu reformu, ktoré boli predložené v apríli 2023. Rada v decembri 2023 prijala všeobecné smerovanie. Európsky parlament schválil mandát Výboru pre hospodárske a menové veci na začatie rokovaní v januári 2024. Následne 10. februára 2024 Európsky parlament a Rada dosiahli politickú dohodu.

O mam

Consent choices