EuropskeNoviny.sk
Europoslanci v stredu varovali pred zhoršením demokracie v mnohých členských štátoch a kritizovali nečinnosť Komisie pri ochrane hodnôt EÚ.
Parlament vo svojom posúdení správy Európskej komisie o právnom štáte z roku 2023, ktorú v januári schválil Výbor pre občianske slobody, berie na vedomie konkrétny pozitívny vývoj, vrátane úsilia novej poľskej vlády o posilnenie právneho štátu a slobody médií, pričom poukazuje na pretrvávajúce hrozby pre demokraciu, právny štát a základné práva, ako aj osobité problémy alebo incidenty vo viacerých členských štátoch EÚ. Znenie bolo prijaté 374 hlasmi za, 113 bolo proti a 45 sa hlasovania zdržalo po rozprave v pléne v stredu popoludní.
Problémy so spravodlivosťou, korupciou a slobodou médií
Parlament berie na vedomie rozdiely medzi členskými štátmi, pokiaľ ide o nezávislosť súdnictva, najmä pokiaľ ide o menovanie sudcov do kľúčových pozícií, a to aj v Maďarsku. Poslanci sa obávajú navrhovaných zmien v inštitúciách a mediálnom prostredí na Slovensku a obavy majú aj pokiaľ ide o navrhovaný zákon o amnestii v Španielsku. Korupcia je naďalej veľkým problémom a Parlament odsúdil systémové, netransparentné a nekalé praktiky voči spoločnostiam v určitých odvetviach v Maďarsku a využívanie finančných prostriedkov EÚ na obohacovanie politických spojencov vlády, zatiaľ čo prekážky pre oznamovateľov korupcie pretrvávajú.
Poslanci chcú ukončiť možnosť získať občianstvo výmenou za investície, ako je to napríklad na Malte, a upriamiť pozornosť na pranie špinavých peňazí, čo je cezhraničná otázka, ktorá je neoddeliteľne spojená s korupciou. Podľa poslancov je ohrozená aj nezávislosť orgánov dohľadu, ako napríklad v prípade riešenia škandálu ohľadne špionážneho softvéru v Grécku, a konať je potrebné aj pokiaľ ide o ochranu novinárov pred strategickými žalobami proti verejnej účasti (SLAPP) a inými hrozbami.
Zánik občianskej spoločnosti a hrozby pre zraniteľné skupiny
Občianska spoločnosť čelí výzvam v mnohých krajinách. Na Slovensku boli oznámené plány obmedziť prácu mimovládnych organizácií a stigmatizovať inštitúcie, ktoré dostávajú zahraničné finančné prostriedky. Poslanci vyjadrujú poľutovanie nad použitím nadmernej sily a diskriminačným zaobchádzaním zo strany polície a neprimeraným použitím sily proti demonštrantom pričom konkrétne poukazujú na hromadné zadržanie pretestujúcich vo Francúzsku a zabitie troch mladých Rómov v Grécku. Parlament tvrdí, že spiatočníctvo a podkopávanie práv menšín má dopad na náboženské menšiny, LGBTIQ ľudí, ženy, utečencov a migrantov.
Poslanci Európskeho parlamentu opäť zdôrazňujú, že monitorovanie stavu právneho štátu zo strany Komisie nie je dostatočné a malo by sa diať tak, aby zahŕňalo konkrétne opatrenia na presadzovanie práva a odsúdenie niekedy „otvoreného a nehanebného nedodržiavania“ práva EÚ zo strany niekoľkých členských štátov.
Vyhlásenie spravodajkyne
Spravodajkyňa Sophia in ‚t Veld (Renew, NL) počas tlačovej konferencie, ktorá predchádzala hlasovaniu, uviedla: „Správa Komisie o právnom štáte by sa mala venovať každému členskému štátu rovnako a objektívne. Politické tlaky vlád nesmú mať možnosť ovplyvňovať ju, pretože Európania majú právo vedieť, ako sa darí právnemu štátu v ich krajine – kdekoľvek žijú.“
Reakcie slovenských poslancov
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Som hlboko znepokojený nad zhoršujúcim sa stavom demokracie v Európe. Žiaľ, Slovensko je jedna z najviac ohrozených členských krajín. Môže za to vláda Roberta Fica, ktorá od prvého dňa robí všetko preto, aby rozobrala právny štát a uvoľnila uzdy korupcii. Ignoruje pravidlá, obmedzuje opozíciu v parlamente, útočí na menšiny a šikanuje mienkotvorných novinárov. Aktuálne blokuje zverejnenie novely Trestného zákona v Zbierke zákonov iba preto, aby Ústavný súd nemal dosť času na posúdenie jej protiústavnosti. Na medzinárodnom poli drukuje agresívnemu diktátorskému režimu v Moskve. Vkladám veľké nádeje do výsledku prezidentských volieb, pretože ak bude mať vláda svoju bábku aj v paláci, pre vyhliadky demokracie na Slovensku a v EÚ to bude veľmi zlá správa.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Európska komisia je oprávnene kritická k vývoju právneho štátu na Slovensku. Nadužívanie paragrafu 363 generálnym prokurátorom, ale aj celkový vývoj a nízka dôvera v justíciu, dopĺňa kritická správa Európskeho parlamentu. Správu Komisie rozširuje o udalosti z konca roka, keď premiér Fico spustil masívny atak na právny štát na Slovensku. Obraz rozkladu spravodlivosti v očiach EÚ je hanbou súčasnej vlády. Ak túto demontáž právneho štátu premiér Fico v krátkom čase nezastaví, doplatíme na to všetci.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Podporujem hodnotenie stavu právneho štátu v jednotlivých členských štátoch zo strany Komisie. Fungujúci právny štát je nevyhnutný napríklad pre efektívne fungovanie jednotného trhu. Hodnotenie by však malo vychádzať z jasných, dopredu stanovených a merateľných kritérií. Podobne, ako to je napríklad pri hodnotení verejných dlhov a deficitov. Aby sme vedeli odmerať, kde sa stav právneho štátu zlepšuje a kde zhoršuje a navrhnúť prípadnú nápravu. Následne treba opatrenia aj vymáhať, na čo upozorňuje v nedávnej správe Európsky dvor audítorov.“
Miriam Lexmann (EPP, SK) uviedla: „Správa o právnom štáte sa, žiaľ, ešte stále neposunula od neustáleho pranierovania niekoľkých členských štátov ku konzistentnému poukázaniu na hrubé a výrazné problémy v Únii. Napriek mojej výzve tentokrát nevenovala žiadnu pozornosť prípadu Jozefa Chovanca, ktorý zomrel po zásahu belgickej polície. Už 6 rokov sa jeho rodina a slovenská verejnosť pozerajú na to, že v prípade, ktorý vykazuje tak závažné podozrenia, hrozí beztrestnosť. Opakovane som poukazovala na závažné otázky ako napríklad nevypočutie dôležitého svedka či spochybňovanie riadnych znaleckých posudkov. Dbajme na dôkladné dodržiavanie pravidiel bez rozdielu tak, aby platila spravodlivosť pre všetkých.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Výročná správa o právnom štáte má potenciál stať sa silným nástrojom, ktorý zabráni neliberálnym vládam EÚ podkopávať naše demokratické hodnoty. Čo sa týka Slovenska, Európsky Parlament si všíma pomalý progres ako aj negatívne trendy v rôznych aspektoch právneho štátu. Taktiež vyjadruje hlboké znepokojenie nad neopodstatneným zrýchleným legislatívnym procesom ohľadom zmeny trestného zákonníka a zrušenie Úradu špeciálnej prokuratúry. Vítam výzvu Európskeho Parlamentu slovenskej vláde, aby tieto zmeny prehodnotila vzhľadom na ich možné dôsledky na právny štát a finančné záujmy Únie, ako aj na protikorupčný rámec EÚ.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Stav demokracie v členských štátoch Európskej únie rozhodne nie je uspokojivý. Bohužiaľ, práve Slovenská republika je vďaka krokom novej vlády a tiež jej činov z minulosti, jedným zo smutných lídrov tohto nelichotivého stavu v EÚ. Obrana demokracie je proces, ktorý si vyžaduje aktívny boj voči korupcii, dezinformáciám a tiež ochranu novinárov a spravodlivosti. Slovensko ide opačnou cestou.“
