Janez Lenarčič, eurokomisár pre krízový manažment. PHOTO: European Union 2024.

Celosvetová humanitárna kríza nabrala nebývalé rozmery. Čo medzinárodné spoločenstvo musí urobiť, ak chce situáciu zlepšiť.

Náš svet je čoraz väčšmi poznačený vojnou – a cenu platia tí najzraniteľnejší. Minulý rok sme boli svedkami najvyššieho počtu konfliktov od konca druhej svetovej vojny. Tento znepokojujúci trend sa v uplynulých rokoch zintenzívnil. Konflikty sa stali hlavnou príčinou potreby humanitárnej pomoci na celom svete. Navyše sa konflikty predlžujú a sú čoraz komplikovanejšie. Strašné dôsledky vidíme predovšetkým v Gaze, kde bolo zabitých viac detí než vo všetkých zónach konfliktov od roku 2019. Zároveň od začiatku rozsiahlej ruskej invázie zahynulo na Ukrajine už vyše 10 000 civilistov. A to sú len dve z mnohých ľudských tragédií, ktoré sa práve dejú – väčšina úplne mimo pozornosti verejnosti.

Okrem týchto strašných udalostí celosvetovú humanitárnu situáciu sťažuje zhoršujúca sa klimatická kríza. V zraniteľných komunitách spôsobuje ešte väčšiu nestabilitu a utrpenie. Aktuálne humanitárnu pomoc potrebuje približne 300 miliónov ľudí. Ak by toto číslo predstavovalo krajinu, išlo by o štvrtú najväčšiu krajinu na svete. S narastajúcim počtom sa čoraz viac zabúda na tých, ktorí pomoc už potrebujú. Napríklad finančná pomoc pre Rohingov na úteku v Bangladéši či pre dievčatá zbavené ľudských práv v Afganistane sa stenčuje či úplne zanedbáva. Politici a médiá totiž už venujú pozornosť novým núdzovým situáciám. Od Venezuely po Jemen počet hladujúcich ľudí stúpol za necelé tri roky o viac než 120 miliónov. Zodpovedá to štvrtine populácie Európskej únie. Milióny detí nemajú prístup k vzdelávaniu, nedostáva sa im základných práv, ako je prístup k strave a dokonca ich verbujú ozbrojené skupiny.

Pritom v čase, keď humanitárnu pomoc treba najviac, celosvetová reakcia zďaleka nie je postačujúca. Aktuálne je priepasť medzi humanitárnymi potrebami a dostupnými finančnými prostriedkami väčšia než kedykoľvek predtým. Výzvy na pomoc do veľkej miery závisia od znepokojivo úzkeho okruhu medzinárodných darcov. Minulý rok vyše 90 % celosvetových príspevkov pochádzalo len od 20 darcov. Z toho traja hlavní darcovia (a medzi nimi Európska komisia) poskytli takmer 60 % celosvetovo dostupného humanitárneho financovania. Spolu s Európskou komisiou ďalšími štyrmi z prvej desiatky najväčších darcov sú členské štáty EÚ: Nemecko, Švédsko, Holandsko a Francúzsko. Komisia spolu s týmito štyrmi krajinami prispieva takmer 90 % celkového humanitárneho financovania, ktoré poskytuje Európa. Okrem toho EÚ v roku 2023 podnikla dôležitý krok v snahe zvýšiť svoj kolektívny príspevok: zaviedla pre členské štáty dobrovoľný cieľ prideliť na humanitárnu pomoc prostriedky zodpovedajúce 0,07 % HND. Španielsko tento cieľ dokonca ukotvilo vo svojich vnútroštátnych právnych predpisoch.

Stav, keď taký trvalo malý okruh darcov robí tak mnoho, nie je ani udržateľný ani spravodlivý. Okrem toho nie je správne, že Rusko a Čína ako dvaja zo stálych piatich členov Bezpečnostnej rady OSN, teda medzinárodného orgánu s prvotnou zodpovednosťou za udržiavanie medzinárodného mieru a bezpečnosti, sa do tohto okruhu darcov prakticky nezapájajú. V situácii, keď počet konfliktov narastá, by nás táto skutočnosť mala znepokojovať všetkých. Takisto všetky ostatné krajiny, ktoré majú ambície zaujať postavenie svetových aktérov, predovšetkým krajiny G20, musia zvýšiť svoje úsilie a prispievať k humanitárnej pomoci v súlade so svojím hospodárskym významom – pretože humanitárna pomoc je celosvetovou zodpovednosťou, ktorú treba rovnomerne rozdeliť.

Viac..  Ján Figeľ: Slovensko a spojené brehy Atlantiku

Financovanie pritom nie je jedinou výzvou, ktorej čelíme. Všade na svete páchatelia násilia čoraz trúfalejšie porušujú medzinárodné humanitárne právo. Minulý rok sme zaznamenali viac civilných obetí ozbrojených konfliktov než v ktoromkoľvek roku od roku 2010. Často najviac trpia ženy a deti. Dôvodom je nedávny nárast sexuálne a rodovo motivovaného násilia vo všetkých konfliktných zónach. Navyše sa čoraz viac znemožňuje prístup humanitárnej pomoci do týchto zón a humanitárnym pracovníkom a pracovníčkam hrozí väčšie nebezpečenstvo než kedykoľvek predtým.

EÚ je jedným z najzanietenejších obhajcov širšieho dodržiavania medzinárodného humanitárneho práva v zónach konfliktov. Napriek tomuto úsiliu budú potrebné koordinované a jednotné kroky medzinárodného spoločenstva, aby sa veci zmenili. Dokonca aj vojny majú svoje pravidlá a tí, čo ich porušujú, sa zo svojich činov budú musieť zodpovedať.

Samotná humanitárna pomoc však na utíšenie tejto čoraz väčšej vlny utrpenia stačiť nebude. Ak chceme krízy udržateľným spôsobom riešiť a vyriešiť, musí našu humanitárnu pomoc doplniť mierotvorné a rozvojové úsilie. Je to jediná možnosť, ako pomôcť zraniteľným komunitám prelomiť bludný kruh nestability a závislosti od pomoci. Súčasťou týchto snáh by mali byť aj rastúce investície do budovania odolnosti na miestnej úrovni, pretože núdzová situácia v oblasti klímy pretrváva.

V skratke: náš svet aktuálne nie je v dobrom stave. V posledných rokoch je naša humanitárna práca čoraz potrebnejšia, a zároveň náročnejšia. Ale existuje cesta vpred – a takisto aj očakávanie, že my v Európe budeme robiť ešte viac. Napriek všetkým ťažkostiam, ktorým Európania v posledných rokoch museli čeliť, zostala solidarita EÚ neochvejná. Podľa výsledkov nedávneho prieskumu je viac než 9 z 10 Európanov presvedčených, že je dôležité, aby EÚ financovala aktivity v oblasti humanitárnej pomoci. Väčšina Európanov sa takisto domnieva, že humanitárna pomoc je efektívnejšia, keď ju koordinuje a poskytuje EÚ.

Najbližšou príležitosťou reagovať na túto požiadavku je tohtoročné Európske humanitárne fórum, ktoré organizuje spoločne Európska komisia a belgické predsedníctvo Rady EÚ. Vyše tisíc zástupcov humanitárnej sféry, z členských štátov EÚ aj mimo nich, sa 18. a 19. marca zíde v Bruseli, aby sa zapojili do strategických diskusií, ako lepšie pomôcť ľuďom v núdzi a preukázať odhodlanie preklenúť nedostatok financovania.

Humanitárne perspektívy sa naďalej zhoršujú a od toho nemôžeme odvracať zrak. Vieme, čo treba robiť. Je čas konať.

Janez Lenarčič, komisár EÚ pre krízové riadenie

Belgické predsedníctvo Rady EÚ

O red

Odporúčame pozrieť

J. Lenarčič: Oblasť civilnej ochrany v EÚ musí mať pevnejší finančný základ

Mechanizmus EÚ v oblasti civilnej ochrany potrebuje ďalšie financie, a to aj na preventívne a …

Consent choices