EuropskeNoviny.sk
Po predchádzajúcej dohode s Radou europoslanci v utorok schválili plány na zníženie spotreby energie a emisií skleníkových plynov z odvetvia budov.
Cieľom navrhovanej revízie smernice o energetickej hospodárnosti budov je do roku 2030 výrazne znížiť emisie skleníkových plynov a spotrebu energie v sektore budov v EÚ a do roku 2050 dosiahnuť jeho klimatickú neutralitu. Nové pravidlá tiež znamenajú, že sa obnoví viac budov s najhoršou hospodárnosťou a zlepší sa výmena informácií o energetickej hospodárnosti.
Ciele v oblasti znižovania emisií
Všetky nové budovy musia mať od roku 2030 nulové emisie a nové budovy, ktoré využívajú alebo vlastnia verejné orgány, musia mať nulové emisie od roku 2028. Členské štáty budú môcť zohľadniť potenciál globálneho otepľovania budovy počas jej životného cyklu, ktorý zahŕňa výrobu a likvidáciu stavebných výrobkov použitých na jej výstavbu. V prípade obytných budov musia členské štáty zaviesť opatrenia na zabezpečenie zníženia priemernej úrovne spotrebovanej primárnej energie aspoň o aspoň 16 % do roku 2030 a o 20 – 22 % do roku 2035.
Podľa novej smernice budú musieť členské štáty postupne obnovovať nebytové budovy tak, aby spĺňali minimálne požiadavky na energetickú hospodárnosť. Do roku 2030 budú musieť obnoviť 16 % nebytových budov s najhoršou hospodárnosťou, pričom do roku 2033 by sa mal tento podiel zvýšiť na 26 %.
Ak to bude technicky a ekonomicky možné, členské štáty by mali postupne inštalovať solárne zariadenia vo verejných a nebytových budovách, pričom by mali zohľadniť ich veľkosť a do roku 2030 by mali byť solárne zariadenia tiež povinné pre všetky nové obytné budovy.
Postupné vyraďovanie kotlov na fosílne palivá
Členské štáty musia tiež prijať opatrenia na dekarbonizáciu vykurovacích systémov a postupné vyradenie fosílnych palív z vykurovania a chladenia, pričom kotly na fosílne palivá musia byť úplne vyradené z prevádzky do roku 2040. Dotácie na inštaláciu samostatných kotlov na fosílne palivá budú od roku 2025 zakázané. Finančné stimuly budú naďalej k dispozícii pre hybridné vykurovacie systémy, napríklad pre kombinácie kotlov a solárnych tepelných zariadení alebo tepelných čerpadiel.
Výnimky
Nové pravidlá sa nebudú vzťahovať na poľnohospodárske budovy a budovy kultúrneho dedičstva. Členské štáty sa okrem toho môžu rozhodnúť vyňať aj budovy chránené pre ich osobitnú architektonickú alebo historickú hodnotu, dočasne či prechodne využívané budovy, ako aj kostoly a budovy využívané na bohoslužby.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca pre smernicu o energetickej hospodárnosti budov Ciarán Cuffe (Zelení/EFA, IE) uviedol: „Smernica jasne ukazuje, ako môže mať klimatická politika skutočné a okamžité výhody pre menej majetných ľudí v našej spoločnosti. Tento zákon pomôže znížiť účty za energiu a bude riešiť základné príčiny energetickej chudoby a zároveň zabezpečí tisíce kvalitných pracovných miest n miestnej úrovni v celej EÚ. Zameranie pozornosti na oblasť, ktorá zodpovedá za 36 % emisií CO2 v Európe sa stáva absolútne nevyhnutným pilierom Európskej zelenej dohody. Dnešný výsledok ukazuje, že Parlament naďalej podporuje Zelenú dohodu, ktorá v rovnakej miere prináša spravodlivosť a ambície.
Ďalší postup
Smernica bola schválená 370 hlasmi za, 199 bolo proti a 46 sa zdržalo hlasovania. Skôr, než sa stane právne záväznou, ju ešte bude musieť formálne schváliť Rada ministrov.
Súvislosti
Podľa Európskej komisie sú budovy v EÚ zodpovedné za 40 % našej spotreby energie a 36 % emisií skleníkových plynov. Európska komisia prijala 15. decembra 2021 legislatívny návrh na revíziu smernice o energetickej hospodárnosti budov ako súčasti tzv. balíka „Fit for 55″. Nový európsky klimatický predpis z júla 2021 zakotvil ciele do roku 2030 aj do roku 2050 do záväzných európskych právnych predpisov.
Konferencia o budúcnosti Európy
Legislatíva o energetickej hospodárnosti budov je priamo v súlade s cieľmi a návrhmi Konferencie o budúcnosti Európy (KoBE), ktorých cieľom je posilniť energetickú nezávislosť a udržateľnosť EÚ. Táto legislatívna iniciatíva je prepojená s návrhmi KoBE, ako je posilnenie úlohy obcí v mestskom plánovaní na podporu modrozelenej infraštruktúry (návrh 2 ods.3), zníženie závislosti od dovozu ropy a plynu prostredníctvom projektov energetickej účinnosti (návrh 3 ods. 3) a aktívna podpora projektov energetickej účinnosti s cieľom dosiahnuť väčšiu autonómiu v oblasti výroby a dodávok energie (návrh 18 ods. 2).
Reakcie slovenských poslancov
Monika Beňová (NI, SK) uviedla: „Sektor budov má kľúčový potenciál pre napĺňanie európskych environmentálnych cieľov. Nové pravidlá týkajúce sa energetickej hospodárnosti znamenajú pre krajiny aj povinnosť obnovovať väčšie množstvo najmenej efektívnych budov. Príkladom by mali ísť verejné budovy, na ktorých obnovu preto potrebujeme čo najskôr vyčleniť dostatok finančných zdrojov. Záujem je veľký a využiť na to môžeme napríklad prostriedky z fondov Európskej únie. V prípade rodinných domov má slovenský Plán obnovy a odolnosti v rámci samostatného komponentu vyčlenených viac ako pol miliardy eur určených na ich rekonštrukciu. Vďaka neschopnosti minulých vlád, neprávnemu nastaveniu podmienok a ignorovaniu potrieb najzraniteľnejších skupín obyvateľstva sme však v situácii, že stanovený míľnik máme aktuálne splnený ani nie na jedno percento. Investície do energetickej hospodárnosti budov sú pritom dôležité aj z hľadiska podpory ekonomiky a jej rastu. Okrem iného totiž zabezpečia aj vytváranie kvalitných a udržateľných pracovných miest.“
Vladimír Bilčík (EPP, SK) uviedol: „Energeticky úsporné budovy sú trend, ktorý veľmi podporujem a ktorý silnie aj na Slovensku. Vidieť to aj na popularite európskych dotačných výziev na zateplenie domov. Dekarbonizácia budov je jeden z nástrojov boja proti klimatickej kríze a oceňujem, že EÚ je v tomto smere globálnym lídrom.“
Robert Hajšel (S&D, SK) uviedol: „Veľká časť budov je energeticky málo efektívna a snaha zlepšiť situáciu do budúcnosti je pochopiteľná. Náhrada fosílnych palív v tejto oblasti však musí byť dobre premyslená a rozanalyzovaná. Využitie tepelných čerpadiel má budúcnosť, no nie je v každej oblasti efektívne. Pri nezateplených budovách je oprávnené riziko, že môže prispieť k prehlbovaniu energetickej chudoby. Rovnako ich prevádzka bude energeticky náročná. Ich masívne nasadenie musia sprevádzať investície členských štátov do podpory zatepľovania a posilňovania kapacít energetických sústav.“
Martin Hojsík (RE, SK) uviedol: „Obnova budov spája zodpovednosť k životnému prostrediu s možnosťou skvalitňovať každodenný život bežným ľuďom. Navyše, znižuje ich faktúry za energie, zvyšuje komfort bývania a jasne pomáha znižovať našu závislosť na fosílnych palivách či znečistenie ovzdušia. Zároveň obnova budov vytvára nové, kvalitné pracovné miesta nielen pri samotnej obnove, ale aj pri výrobe komponentov, či už od ventilov až po izolačné materiály. Modernizácia bývania je oblasť, ktorá si zaslúži maximálnu pozornosť, pretože na ňu máme k dispozícii veľké množstvo peňazí z EÚ. Vďaka tomu vieme adresne pomôcť dofinancovať lepšie a zodpovednejšie bývanie rodinám, vrátane tých sociálne slabších a znevýhodnených.“
Eugen Jurzyca (ECR, SK) uviedol: „Boj proti globálnemu otepľovaniu je pravdepodobne najväčšia investícia v doterajšej histórii ľudstva. O to dôležitejšie je používať naň iba najefektívnejšie riešenia. Znižovanie energetickej náročnosti takmer všetkých budov je zlou cestou boja proti emisiám, keďže je to násobne drahšia metóda ako pri najefektívnejších riešeniach (ETS). Mali by sme obnovovať iba tie budovy, kde je to finančne návratné a začať práve najnávratnejšími. Návrh však pri nerezidenčných budovách prikazuje obnoviť prakticky všetky, bez ohľadu na návratnosť. S takýmto opatrením nemôžem súhlasiť.“
Jozef Mihál (RE, SK) uviedol: „Tento návrh vítam, pretože som pevne presvedčený, že zamedzenie plytvania energie z našich budov predstavuje najjednoduchšiu príležitosť na zníženie emisií skleníkových plynov a následne zníženie dopytu po dovoze energie ako aj zníženie nákladov pre domácnosti a podniky. Rýchla dekarbonizácia budov v EÚ s využitím prostriedkov z fondu obnovy je nevyhnutná na dosiahnutie fondu budov s nulovými emisiami do roku 2050. Súčasný fond budov EÚ predstavuje až 40% spotrebovanej energie a 36% priamych a nepriamych emisií skleníkových plynov súvisiacich s energiou.“
Peter Pollák (EPP, SK) uviedol: „Naše ambície pri stanovení cieľov, aj v sektore energetickej hospodárnosti budov, musia byť vyvážené a realizovateľné. Doterajšie skúsenosti poukazujú na to, že bremeno za splnenie byrokratických noriem EÚ nemožno ponechať na ľudí. Je to štát, ktorý musí prevziať zodpovednosť a nastaviť podporné mechanizmy tak, aby ľudí nezaťažovali, ale naopak, aby ich motivovali.“
Ivan Štefanec (EPP, SK) uviedol: „Ak to so znižovaním spotreby energií a emisií skleníkových plynov v Európskej únii myslíme naozaj vážne, kto iný ako sektor budov Európskej únie by mal ísť príkladom. Nasledovať majú budovy vlastnené verejnými orgánmi a od roku 2030 musia mať všetky nové budovy nulové emisie. Postupne budeme vyradzovať fosílne palivá z vykurovania a chladenia, vrátane kotlov na fosílne palivá. Osobitne považujem za zásadný vplyv klimatizácie na energetickú náročnosť budov, kde vidím praktický význam výpočtových modelov aj zo Slovenska.“
