EuropskeNoviny.sk
Dvojdňový summit EÚ, ktorý sa začal vo štvrtok v Bruseli, má na programe širokú škálu tém, od situácie na Ukrajine, bezpečnosti, migrácie, rozširovania Únie a zahraničnopolitické vzťahy až po ekonomické témy a situáciu európskych poľnohospodárov. Informuje o tom bruselský spravodajca TASR.
Lídri krajín EÚ sa po doobedňajšom Summite jadrovej energie okolo obeda stretli v budove Európskej rady s generálnym tajomníkom Antóniom Guterresom, vypočuli si príhovor predsedníčky Európskeho parlamentu a videopríhovor ukrajinského prezidenta Volodymyra Zelenského.
Na rokovania o Ukrajine budú nadväzovať diskusie o obrane a bezpečnosti Európy. Očakáva sa potvrdenie pokračovanie vojenskej podpory EÚ pre Kyjev a horúcou témou bude téma použitia výnosov zo zmrazených ruských aktív v Európe. Pri hodnote okolo 300 miliárd eur sú výnosy niekoľko miliárd eur. Novinkou je návrh, že by sa mali použiť nielen na obnovu Ukrajiny, ale aj na nákup vojenskej pomoci, s čím nesúhlasia všetky členské krajiny.
Témy obrany a bezpečnosti súvisia s novými iniciatívami Európskej komisie (EK) na spoločný nákup zbraní, ich financovaním (napríklad z externých rozpočtových zdrojov alebo cez spoločné pôžičky), pričom je známa výzva 14 členských krajín, aby sa na tom viac zúčastnila Európska investičná banka.
Lídri chcú do záverov summitu zaradiť aj pozíciu EÚ k situácii na Blízkom východe. Má skĺbiť právo Izraela na obranu s výzvami, aby nestupňoval akcie, ktoré vedú k tragickej situácii Palestínčanov a s posilnením humanitárnej pomoci, pričom možno očakávať opätovný dôraz na dvojštátne riešenie konfliktu.
V debatách o rozširovaní je novým momentom odporúčanie EK, aby lídri schválili otvorenie prístupového procesu s Bosnou a Hercegovinou. Tlak je aj na to, aby sa členské krajiny dohodli na otvorení prístupového procesu s Ukrajinou a Moldavskom do konca júna, ešte pred maďarským predsedníctvom v Rade EÚ. Debaty o vnútorných reformách EÚ majú priamu spojitosť s rozširovaním. Cieľom je zefektívniť chod EÚ a pripraviť sa na dopad rozšírenia na kohéznu a poľnohospodársku politiku.
Migrácia by marcovému summitu nemala dominovať, pôjde najmä o externú dimenziu migrácie. V oblasti zahraničnopolitických vzťahov premiéri a prezidenti preberú postoj EÚ k Rusku a Bielorusku a potom k Turecku a Egyptu.
Otázne sú najmä diskusie o poľnohospodárstve. Pod tlakom protestov farmárov panuje snaha vyslať spoločný uspokojivý signál pre agrosektor, čo však nadväzuje na vojnu na Ukrajine a s tým spojenú jednostrannú liberalizáciu obchodu EÚ voči Kyjevu. Piatkový program bude časovo rozdelený na eurosummit, rokovania lídrov eurozóny a ešte predtým bude slávnostné stretnutie s premiéri Islandu, Lichtenštajnska a Nórska k 30. výročiu založenia Európskeho hospodárskeho priestoru (EHP).
(TASR)
