budova
Ilustračné PHOTO: © European Union- EP.

Smernica o energetickej hospodárnosti budov prijatá s cieľom znížiť účty za energiu a znížiť emisie

Komisia víta konečné prijatie posilnenej smernice o energetickej hospodárnosti budov, ktorá je ďalším míľnikom Európskej zelenej dohody. Týmto právnym predpisom sa stanovuje rámec pre členské štáty na zníženie emisií a spotreby energie v budovách v celej EÚ, od domovov a pracovísk až po školy, nemocnice a iné verejné budovy. Pomôže to zlepšiť zdravie a kvalitu života ľudí. V revidovanej smernici sa stanovujú ambiciózne ciele na zníženie celkovej spotreby energie budov v celej EÚ pri zohľadnení vnútroštátnych špecifík. V rukách členských štátov ponecháva, na ktoré budovy sa treba zamerať a aké opatrenia sa majú prijať. Zvýši sa tým dopyt po čistých technológiách vyrobených v Európe a vytvoria sa pracovné miesta, investície a rast.

Každý členský štát prijme vlastnú národnú trajektóriu na zníženie priemernej spotreby primárnej energie obytných budov o 16 % do roku 2030 a o 20 – 22 % do roku 2035. V prípade nebytových budov budú musieť do roku 2030 obnoviť 16 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou a 26 % budov s najhoršou energetickou hospodárnosťou do roku 2033. Členské štáty budú môcť od tejto povinnosti oslobodiť určité kategórie bytových aj nebytových budov – vrátane historických budov alebo rekreačných obydlí. Občania budú podporovaní v ich úsilí o zlepšenie svojich domovov. V smernici sa vyžaduje zriadenie jednotných kontaktných miest pre poradenstvo v oblasti obnovy budov a ustanoveniami o verejnom a súkromnom financovaní sa obnova stane cenovo dostupnejšou a uskutočniteľnejšou.

Smernicou sa posilní energetická nezávislosť Európy v súlade s plánom REPowerEU, a to znížením nášho využívania dovážaných fosílnych palív. Revidovanou smernicou sa stane norma „nulových emisií“ pre nové budovy. Všetky nové bytové a nebytové budovy musia mať nulové emisie z fosílnych palív na mieste, a to od 1. januára 2028 v prípade budov vo verejnom vlastníctve a od 1. januára 2030 v prípade všetkých ostatných nových budov s možnosťou osobitných výnimiek. Posilnená smernica obsahuje nové ustanovenia na postupné ukončenie využívania fosílnych palív z vykurovania v budovách a na podporu zavádzania solárnych zariadení s prihliadnutím na vnútroštátne okolnosti. Členské štáty budú musieť takisto zabezpečiť, aby nové budovy boli „pripravené na slnečnú energiu“. Od 1. januára 2025 nebudú povolené dotácie na montáž samostatných kotlov na fosílne palivá. Podporí aj zavádzanie udržateľnej mobility vďaka ustanoveniam o kabelážach, nabíjacích staniciach pre elektrické vozidlá a parkovacích miestach pre bicykle.

Lepšie plánovanie obnovy a technická a finančná podpora budú mať zásadný význam pre spustenie vlny obnovy v celej EÚ, čo sa predpokladá v revidovanej smernici. V záujme boja proti energetickej chudobe a zníženia účtov za energie budú musieť obnovu sprevádzať a stimulovať finančné opatrenia, ktoré musia byť zamerané najmä na zraniteľných odberateľov a budovy s najhoršou hospodárnosťou, v ktorých žije vyšší podiel energeticky chudobných domácností.

Viac..  Deň Európy: pred európskymi voľbami sa pamiatky v mestách EÚ rozsvietia v jej farbách

Ďalšie kroky

Revidovaná smernica sa uverejní v Úradnom vestníku Únie a nadobudne účinnosť v nadchádzajúcich týždňoch. Členské štáty ho potom budú musieť transponovať do svojich vnútroštátnych právnych predpisov.

Súvislosti

Budovy sú zodpovedné za približne 40 % spotreby energie v EÚ, viac ako polovicu spotreby plynu v EÚ (najmä prostredníctvom vykurovania, chladenia a teplej úžitkovej vody) a 35 % emisií skleníkových plynov súvisiacich s energetikou. V súčasnosti má približne 35 % budov v EÚ viac ako 50 rokov a takmer 75 % fondu budov je energeticky nehospodárnych. Priemerná ročná miera energetickej obnovy je pritom len približne 1 %.

V roku 2020 Komisia predstavila svoju stratégiu vlny obnovy s cieľom aspoň zdvojnásobiť mieru obnovy do roku 2030 a zabezpečiť, aby obnova viedla k vyššej energetickej efektívnosti a väčšiemu množstvu obnoviteľných zdrojov energie v budovách. Návrh Komisie na revíziu smernice z decembra 2021 bol v máji 2022 doplnený o ďalšie prvky týkajúce sa zavádzania strešnej solárnej energie v rámci plánu REPowerEU. Spoluzákonodarcovia dosiahli politickú dohodu v decembri 2023.

Smernica je kľúčovým stavebným kameňom úsilia EÚ o prechod od fosílnych palív a zdvojnásobenie miery zlepšenia energetickej efektívnosti a trojitej kapacity energie z obnoviteľných zdrojov do roku 2030, ako sa dohodlo s globálnymi partnermi na konferencii COP28. Dnešné prijatie vychádza z dokončenia a nadobudnutia účinnosti právnych predpisov Fit for 55 a prispeje k zníženiu emisií skleníkových plynov do roku 2030 aspoň o 55 %.

O mam

Odporúčame pozrieť

Deň Európy: pred európskymi voľbami sa pamiatky v mestách EÚ rozsvietia v jej farbách

Výzvy na účasť občanov v európskych voľbách, ktoré sú naplánované na 6. – 9. júna, …

Consent choices