EuropskeNoviny.sk
Europoslanci varujú, že zahraničné zasahovanie a dezinformačné hrozby sú útokom na „samotnú podstatu európskeho projektu“, pričom hlavnými obeťami sú občania. Parlament v utorok 440 hlasmi za, 220 proti a 26 sa zdržalo hlasovania prijal správu o zisteniach Osobitného výboru pre európsky štít na obranu demokracie vrátane praktických odporúčaní, ako môže EÚ lepšie brániť svoje demokratické inštitúcie a posilniť existujúci súbor nástrojov.
Osobitný výbor Parlamentu bol zriadený v decembri 2024 a jeho úlohou je posúdiť silnejúcu intenzitu a vplyv nepriateľských činností zameraných na EÚ, ako sú zahraničná manipulácia s informáciami a zahraničné zasahovanie, hybridné útoky či koordinované dezinformačné kampane. Poslanci vo svojich zisteniach tvrdia, že súčasný prístup EÚ je fragmentovaný, keďže jednotlivé členské štáty nemôžu proti týmto hrozbám účinne bojovať samy.
Nový subjekt EÚ na obranu demokracie
Poslanci podporujú vznik Európskeho centra pre odolnosť demokracie. Komisia toto rozhodnutie oznámila vo svojej stratégii štítu na obranu demokracie po tom, ako jej Parlament počas predchádzajúceho volebného obdobia predložil svoje návrhy. Išlo by o nezávislé „centrum excelentnosti“ na boj proti zahraničnej manipulácii s informáciami a zahraničnému zasahovaniu, ako aj dezinformáciám a na koordináciu vnútroštátnych opatrení. Táto nová štruktúra by nemala duplikovať existujúce nástroje, ale posilniť prebiehajúce opatrenia na úrovni EÚ do jedného subjektu s jasnou víziou, mandátom, rozpočtom a so schopnosťou konať. Účasť by mala byť povinná pre všetky členské štáty a mal by sa zabezpečiť parlamentný dohľad.
Rusko: hlavná hrozba pre demokratickú integritu Európy
V správe sa zdôrazňujú časté hybridné útoky Ruska na kritickú infraštruktúru, a to vo forme kybernetických útokov, fyzickej sabotáže, podpaľačstva, špionáže a rušenia signálu. Tieto útoky prichádzajú aj zo strany Bieloruska, Číny, Iránu a Severnej Kórey. Poslanci žiadajú rozšíriť sankcie na osoby, ktoré umožňujú šírenie dezinformácií a ktoré pomáhajú obchádzať existujúce sankcie. V správe sa tiež odsudzuje politicky motivované zaraďovanie úradníkov EÚ, novinárov a poslancov na čiernu listinu Ruska ako nástroj hybridnej vojny.
Digitálne zasahovanie
Keďže k týmto útokom dochádza prevažne v digitálnom prostredí, poslanci namiesto zavádzania nových právnych predpisov požadujú dôsledné presadzovanie už existujúcich digitálnych pravidiel (ako sú akt o digitálnych službách a akt o umelej inteligencii). Okrem toho chcú, aby platformy niesli zodpovednosť a vyvíjali väčšie úsilie v boji proti zasahovaniu do volieb prostredníctvom botov a na ochranu demokratickej diskusie. V správe sa uvádza, že sloboda prejavu a právo na informácie sú práva, ktoré chránia ľudí, nie stroje.
Suverenita EÚ
Poslanci vyzývajú EÚ, aby znížila svoju závislosť od technológií kontrolovaných zo zahraničia v kritických odvetviach, najmä od amerických technologických spoločností a čínskeho hardvéru. Závislosť by bolo možné znížiť aj prostredníctvom vyváženej stratégie nakupovania na európskom trhu pri investovaní do kritickej infraštruktúry a diverzifikáciou smerom k spoľahlivejším partnerom v oblasti dodávok kritických surovín.
Volebná odolnosť
S cieľom chrániť integritu volieb pred meniacimi sa hrozbami, ako aj zabrániť financovaniu zástupných síl a zahraničnému zasahovaniu poslanci navrhujú klasifikovať volebnú infraštruktúru ako kritickú. Požadujú zásadu „poznaj svojho darcu“ pre politické dary založené na kryptomenách, opatrenia proti škodlivým deepfakes či podvodným reklamám a zvýšenú ochranu ženských kandidátok.
Ďalej uvádzajú, že je nevyhnutná úzka spolupráca a podpora na zlepšenie odolnosti v kandidátskych a partnerských krajinách. Zároveň však odsudzujú zneužívanie migrácie ako neprijateľný pokus o vyvíjanie politického tlaku na EÚ.
Sloboda médií a občianska spoločnosť
Podľa poslancov je popri silnej a nezávislej občianskej spoločnosti kľúčové posilniť aj gramotnosť v oblasti médií a umelej inteligencie. Žiadajú dlhodobé finančné záväzky v oblasti slobody médií a investigatívnej žurnalistiky, záruky proti nezákonnému špionážnemu softvéru, ako aj podporu občianskej účasti.
Spoločenská pripravenosť
Poslanci zdôrazňujú, že pokiaľ má demokratická odolnosť rásť, spoločnosť musí dokázať aj naďalej fungovať v krízových situáciách. Odporúčajú pravidelné rozsiahle cvičenia, vytvorenie aplikácie krízového varovania v celej EÚ a vyhlásenie 24. februára, výročia rozsiahlej invázie Ruska na Ukrajinu, za „Európsky deň pripravenosti“. Viac informácií o hlavných bodoch správy nájdete tu.
Vyhlásenie spravodajcu
Spravodajca Tomas Tobé (EPP, Švédsko) počas rozpravy v pléne povedal: „Táto správa nie je o regulácii politických názorov. Ide o ochranu našej demokracie pred operáciami zahraničného vplyvu. Ruskí roboti nie sú slobodní. Zahraničné zasahovanie nie je sloboda prejavu. A manipulácia s našimi voľbami určite nie je slobodou prejavu.“
