EuropskeNoviny.sk
Eurostat zverejnil údaje o deficite a dlhu za členské krajiny EÚ. Postavenie Slovenska nevyznieva zle. Náš deficit verejných financií klesol v minulom roku na 2% výkonu ekonomiky (-5.4% HDP v roku 2021). Pomohol tomu vyšší rast nominálneho HDP, ktorý sa pretavil aj do vyššieho výberu daní a odvodov, ale aj časové rozlíšenie či spôsob zaradenia niektorých účtovných položiek Eurostatom (napr. niektoré investičné výdavky).
Deficit bol najnižší od roku 2019 a nižší ako ho mali naši susedia Rakúsko, Česko, Poľsko alebo Maďarsko. Vyšší nominálny rast HDP sa prejavil aj na poklese verejného dlhu podielom na výkone ekonomiky. Dlh v roku 2022 klesol taktiež na najnižšiu úroveň od roku 2019, ale stále sa samozrejme nedostal na „pred-covidovú“ úroveň. Od roku 2020 začal dlh prudko rásť kvôli zatváraniu ekonomiky a rastu výdavkov na pomoc ekonomike. Pokles verejného dlhu o 3,2 percentuálneho bodu na 57,8% HDP treba oceniť. Vyšší dlh ako Slovensko malo napríklad 13 krajín EU-27.
Prečo je stav a verejných financií a dlhu dôležitý? Dlh je napríklad jedným z dôležitých ukazovateľov pre nastavenie ratingovej známky. Kondícia ekonomiky a výška dlhu vplýva, okrem úrokovej politiky ECB, aj na samotné úroky za ktoré si požičiava štát. A od úročenia štátneho dlhu sa odvíjajú úroky na ostatné úvery v ekonomike – napríklad úvery na financovanie podnikov, ale aj domácností. Pre ilustráciu, objem úverov na bývanie vzrástol za posledných 15 rokov zhruba 6-násobne na takmer 42 miliárd euro (ku koncu roka 2022). Úročenie závisí aj od rizikovej prirážky na štátny dlh. A napríklad aj preto sú deficit a dlh dôležité čísla. Pre ďalšie roky (verme že už definitívne pokrízové) preto bude dôležité jednak dostať ekonomiku do kondície a posilniť jej konkurencieschopnosť, ako aj pokračovať v konsolidácii verejných financií.
