EuropskeNoviny.sk
Už posledných niekoľko mesiacov si môžeme každý deň prečítať nejaké novinky v spojitosti s Gréckom. Tento spor medzi veriteľmi a predstaviteľmi Grécka je už unavujúco dlhý. Raz sa Grécku nepáčia podmienky, ktoré poskytnú veritelia a potom zas sa veriteľom nepáčia grécke podmienky. Jedny obviňujú druhých, že podmienky a opatrenia sú nedostatočné a peniaze zo záchranného balíka sa tým pádom neuvoľnia. Druhá strana zase zdôrazňuje, že nadiktované podmienky sa nedajú prijať a budú mať katastrofálny dopad na ekonomiku.
Nech už má pravdu jedna či druhá strana, celé tie mesiace čo sa prehadzuje horúci zemiak v podobe dohody sa zabúda na základnú príčinu a dôvod vzniku tejto celej situácie okolo Grécka. Tým dôvodom je už dlhoročná existencia tzv. tragédie spoločnej pastviny. V tomto prípade sa tak dá označiť spoločná mena Euro a jej podmienky existencie, o ktoré sa stará Európska centrálna banka(ECB).
Tragédia spoločnej pastviny sa dala najčastejšie pozorovať v socialistických krajinách, keď všetko bolo spoločné a zároveň to nepatrilo nikomu. Jednoducho by sa to dalo ilustrovať na rybníku plnom rýb, ktorý nepatrí nikomu, ale zároveň z neho môže loviť každý. Spoločné vlastníctvo rybníka, predurčuje ryby k vyhynutiu, keďže každý rybár bude chcieť vyloviť ryby čo najrýchlejšie a teda získať čo najviac na úkor iných. Presne takto by sa dala opísať situácia v Eurozóne, kde na začiatku to nebolo Grécko kto bol na vine. Grécko len využilo situáciu, že po jeho vstupe klesli jeho úrokové sadzby na dlhopisoch, a tak mohlo získavať zdroje na kupovanie si voličov na úkor ostatných krajín, pričom ochranné krídla zo strany ECB mu značne pomohli.
Za krátky čas sa sociálny systém grécka nafúkol, začali sa rozdávať 13. a 14. dôchodky, štátny zamestnanci začali byť veľmi dobre platení, štátne výdavky každým rokom narastajú. Grécky dlh začal strmo rásť až situácia vyústila do dvoch záchranných balíkov, čo nakoniec nepomohlo a v súčasnosti je už Grécko na pokraji úplného bankrotu.
Ťažko povedať či je na príčine neústupčivosť gréckej radikálnej vlády alebo veriteľov Grécka. Každopádne za vinníka sa dá označiť ECB a predstavitelia EÚ, keďže vytvárali podmienky pre vznik súčasnej situácie. Normálne by pri existencii drachmy Gréci doplatili na zadlžovanie sa a zvyšovanie štátnych výdavkov tým, že by drachma prirodzene na konkurenčnom trhu s ostatnými menami oslabovala. Avšak v prípade jednotnej meny táto situácia nebola možná. Otázkou je, či sa v najbližšej dobre začne hovoriť aj o tomto základnom probléme, ktorý pripustili predstavitelia ECB a v konečnom dôsledku priznajú svoju chybu či už predstavitelia ECB alebo Európskej únie.
Komentár pripravil Martin Lindák, Nadácia F. A. Hayeka.
