Maroš Šefčovič: Spolupráca medzi krajinami strednej a juhovýchodnej Európy je mimoriadnym úspechom

Spolupráca v rámci iniciatívy Komisie v oblasti plynárenskej konektivity v strednej a východnej Európe (CESEC) spustenej v roku 2015 prináša občanom a podnikom v celom tomto regióne výsledky v podobe silnejšej solidarity a bezpečnejších a cenovo dostupnejších dodávok zemného plynu. Štvrté ministerské zasadnutie skupiny na vysokej úrovni pre plynárenskú konektivitu v strednej a juhovýchodnej Európe v Bukurešti je historickým momentom pre celý tento región, pretože prináša nové rozmery solidarity potrebnej na zvládnutie energetických výziev v tejto časti Európy.

Podpredseda Komisie EÚ pre energetickú úniu Maroš Šefčovič k tomu uviedol: „Spolupráca v rámci zoskupenia CESEC je mimoriadnym úspechom, ktorý potvrdzuje, že solidarita naozaj prináša riešenia. Vzhľadom na rýchle výsledky v oblasti plynu teraz rozširujeme rozsah spolupráce v tomto regióne aj na elektrinu, obnoviteľné zdroje energie a energetickú účinnosť. Tým sa pokryjú všetky rozmery projektu európskej solidarity, ktorým je energetická únia. Ďakujem všetkým, ktorí prispeli k uskutočneniu tejto spolupráce. Je to pozitívny a jasný signál občanom tohto regiónu a jeho prínosy prekračujú rámec energetických systémov.“

Komisár pre oblasť klímy a energetiky Miguel Arias Cañete dodal: „Vďaka politickému zanieteniu na vysokej úrovni, ktorého sme boli svedkami, a rozumnej mobilizácii finančných prostriedkov EÚ budeme v budovaní energetickej infraštruktúry pre tento región pokračovať. Rozšírením rozsahu pôsobnosti zoskupenia CESEC aj na aktivity, ktoré nesúvisia len s plynom, zabezpečíme účinný prístup k alternatívnym zdrojom energie, podporíme hospodársku súťaž a nižšie ceny a zároveň prispejeme k dekarbonizácii hospodárstiev tohto regiónu.“

Ministri podpísali memorandum o porozumení, ktoré je doplnkom k súčasnej iniciatíve CESEC. Súčasťou memoranda je spoločný prístup na trhoch s elektrickou energiou a spoločný postup v otázkach energetickej účinnosti a obnoviteľných zdrojov. Je v ňom zahrnutý aj zoznam prioritných projektov na vybudovanie prepojeného regionálneho trhu s elektrickou energiou, ako aj konkrétne opatrenia na podporu využívania obnoviteľných zdrojov energie a investícií do energetickej účinnosti v regióne, ktorý má v týchto oblastiach obrovský potenciál rastu. Schválili sa aj národné plány zamerané na zlepšenie obchodných dohôd v tomto regióne a parafovala sa dohoda o grante v rámci Nástroja na prepojenie Európy pre terminál na skvapalnený ropný plyn (LNG) v chorvátskom Krku. Pre najbližšie obdobie ministri opätovne potvrdili svoj záväzok urýchlene vybudovať zostávajúce prioritné projekty CESEC v oblasti zemného plynu a schválili akčný plán v oblasti trhu s plynom a regulačné aspekty aktualizované o pokrok dosiahnutý od septembra 2016.

Na zasadnutí boli vytvorené aj dve nové pracovné skupiny prevádzkovateľov prepravnej siete zemného plynu: jedna zodpovedná za realizáciu reverzného toku na transbalkánskej plynovodnej sieti a druhá za takzvaný „vertikálny koridor“ medzi Bulharskom, Gréckom, Rumunskom a Maďarskom. Vznik obidvoch skupín sprostredkovala Európska komisia.

Súvislosti

Komisia v „záťažových testoch“ v roku 2014 zistila, že tento región je mimoriadne zraniteľný v prípade, že by jeho najväčší a často aj jediný dodávateľ prerušil dodávky zemného plynu. Spotrebitelia v tomto regióne navyše platili a platia za plyn podstatne viac než spotrebitelia v západnej časti strednej Európy. Na riešenie týchto problémov spustila Komisia v roku 2015 iniciatívu CESEC s cieľom zabezpečiť, aby mali všetky krajiny strednej a juhovýchodnej Európy (Bulharsko, Grécko, Chorvátsko, Maďarsko, Rakúsko, Rumunsko, Slovensko, Slovinsko a Taliansko) prístup k rôznorodejšej skladbe zdrojov energie a aby boli náležite prepojené so zvyškom Európy. Ukázalo sa, že CESEC je kľúčovým faktorom v procese integrácie trhov s plynom v tomto regióne a stal sa ústredným bodom pri ďalšej konsolidácii v odvetví energetiky.

Prioritnými projektmi zoskupenia CESEC v oblasti zemného plynu sú: Transjadranský plynovod (plynovod z Grécka do Talianska cez Albánsko a Jadranské more); plynové prepojenie medzi Gréckom a Bulharskom; plynové prepojenie medzi Bulharskom a Srbskom; posilnenie bulharskej prepravnej siete; posilnenie rumunskej prepravnej siete (časť koridoru „BRUA“); terminál na skvapalnený ropný plyn (LNG) v chorvátskom Krku a evakuačný systém LNG do Maďarska. K ďalším možným projektom patria: prepojenie rumunského plynu na mori s rumunskou sieťou a posilnenie tejto siete; nový grécky terminál na skvapalnený ropný plyn (LNG) a plynové prepojenie medzi Chorvátskom a Srbskom.

Rozsah spolupráce v rámci zoskupenia CESEC bol na zasadnutí v Budapešti v septembri 2016 rozšírený o elektrinu, energetickú účinnosť a obnoviteľné zdroje energie, čím sa potvrdilo, že nemá zmysel venovať sa len otázkam týkajúcim sa plynu a že kľúčom k bezpečnosti dodávok v tomto regióne je komplexná energetická stratégia. K prioritným projektom v oblasti elektriny patria napríklad: zvýšenie prenosovej kapacity medzi Bulharskom, Rumunskom a Gréckom; zvýšenie prenosovej kapacity východo-západného koridoru z Talianska do Rumunska cez Balkán; elektrické prepojenie medzi Maďarskom a Srbskom a infraštruktúra na podporu integrácie energetických systémov Ukrajiny a Moldavska na európsky trh s elektrickou energiou. Pokiaľ ide o obnoviteľné zdroje energie v krajinách CESEC, zrealizuje sa posúdenie ich potenciálu v tomto regióne do roku 2030 a do roku 2050 a podporia sa najlepšie postupy a finančné nástroje na rozvoj týchto zdrojov energie. V súvislosti s energetickou účinnosťou sa bude dôraz klásť na financovanie a využívanie finančných nástrojov na mobilizáciu súkromného financovania ako možných spôsobov na podporu rozvoja projektov.