EuropskeNoviny.sk
Slovenskí priemyselníci sa vo veľkej miere podpisujú pod tvorbu nášho HDP. Je ale ich podiel až taký významný, aby sme Slovensko mohli nazvať priemyselnou veľmocou? A čo ostatné odvetvia nášho hospodárstva? Majú aj ony čo povedať k tvorbe slovenského HDP, alebo sa iba prizerajú kraľovaniu priemyselníkov? Odpoveď sme našli v ukazovateli, ktorý vyjadruje podiel hrubej pridanej hodnoty vytvorenej v jednotlivých hospodárskych odvetviach na celkovom HDP v bežných cenách. Údaje potrebné na výpočet pochádzajú zo Štatistického úradu EÚ [Eurostat].
Z hľadiska príspevku nášho priemyslu k celosvetovej priemyselnej produkcii by sme Slovensko mohli označiť za priemyselnú veľmoc len ťažko. Z hľadiska podielu priemyselnej výroby na našom HDP ale Slovensko veľmocou je. Za každé štvrté euro vyprodukované v ekonomike totiž vďačíme priemyslu, ktorého podiel na HDP vytvorenom v prvom tohtoročnom polroku dosiahol 25,8 %.
Podľa Evy Sadovskej, analytičky Poštovej banky nás tak v rámci európskej 28 – čky predbehli jedine Rumunsko a susedná Česká republika, kde priemysel vytvára zhruba 30 % HDP. V prvej desiatke si našli miesto tie krajiny, v ktorých z priemyslu pochádza minimálne každé piate euro vytvorené v ekonomike. Túto „podmienku“ splnili aj všetky krajiny V4. Naopak, len minimálny podiel na HDP majú priemyselníci v Luxembursku a na Cypre, teda v krajinách ťažiacich predovšetkým zo sektora služieb.
V hornej polovici rebríčka sa až na zopár výnimiek umiestnili hlavne krajiny s prívlastkom „nováčikovia únie“. Pôvodné členské krajiny EÚ sa vyznačujú skôr nižším príspevkom priemyslu k tvorbe HDP, ktorý ustupuje v prospech sektora služieb. S premenou vyspelých ekonomík na informačné a vedecké spoločnosti sa totiž do popredia dostávajú práve služby. Ruku k dielu však určite pridáva aj premiestňovanie výroby do menej vyspelých krajín vyznačujúcich sa napríklad lacnejšou pracovnou silou. Ani v tomto prípade však nemôžeme úplne zovšeobecňovať. Výnimkami sú totiž také vyspelé ekonomiky ako Nemecko a Rakúsko, kde priemysel vytvára cca pätinu HDP.
Nie sú to však iba priemyselníci, ktorí ženú našu ekonomiku vpred. Viac ako pätinu HDP v prvom polroku 2013 vytvorila oblasť zahŕňajúca veľkoobchod, maloobchod, dopravu, ubytovanie a stravovanie. Práve k týmto odvetviam má blízko každý bežný spotrebiteľ. Pravidelne totiž chodíme nakupovať, cestujeme do práce a späť domov a aj tí z nás, ktorí nenavštevujú často reštaurácie a bary, aspoň občas „skočia“ na obedové menu do jedálne. Takto vytvárame dopyt, ktorý umožňuje firmám vyrábať či poskytovať služby a prispievať k tvorbe HDP. Trojku najvýznamnejších hospodárskych odvetví s najvyšším podielom na HDP dopĺňa sektor verejnej správy, povinného sociálneho zabezpečenia, obrany, vzdelávania, zdravotníctva a sociálnych služieb, ktorého podiel na tvorbe nášho HDP dosiahol necelých 12 %.
Len približne trojpercentný podiel na tvorbe nášho HDP mali v prvej polovici roka 2013 poľnohospodárstvo, lesníctvo a rybolov, ale aj činnosti v oblasti umenia, zábavy a rekreácie.
