EuropskeNoviny.sk
Fungovanie štátov na dlh už akosi zľudovelo. V 28 – člennej Európskej únii v roku 2013 hospodárilo s deficitom až 26 vlád. Svetlými výnimkami boli vlani len Luxembursko a Nemecko, ktoré dosiahli vyrovnaný resp. nepatrne prebytkový rozpočet verejných financií.
Deficitné hospodárenie vzniká, keď výdavky za určité obdobie prevyšujú dosiahnuté príjmy. Hromadením deficitov dochádza k tvorbe a postupnému nárastu dlhu, ktorý je potrebné financovať. Na tieto účely štát vykonáva finančné operácie na domácom i zahraničnom trhu, predovšetkým v podobe vydávania štátnych cenných papierov, teda dlhopisov a pokladničných poukážok.
Deficit verejných financií či verejný dlh najčastejšie vyjadrujeme ako podiel na HDP danej krajiny. Predstaviť si, čo sa za týmito pojmami ale skrýva,
nemusí byť vždy jednoduché. Preto sme sa na problematiku zadlženosti štátu pozreli aj z pohľadu ľudí a verejný dlh každej krajiny EÚ sme prepočítali na jedného jej obyvateľa. Údaje o výške verejného dlhu v jednotlivých krajinách únie za rok 2013 zverejnil uplynulý týždeň Eurostat.
Verejný dlh Slovenska sa na konci minulého roka „vďaka“ deficitu
verejných financií na úrovni – 2,8 % HDP vyšplhal na 55,4 % HDP.
Deficit pod hranicou –3 % HDP znamená, že s príchodom roka 2015
by sa na Slovensku mala znížiť sadzba dane z pridanej hodnoty na pôvodných 19 %. Zníženie sadzby DPH však naše peňaženky nepocítia
tak výrazne ako štátna pokladnica, ktorej zákonite poklesnú daňové príjmy.
Keďže verejný dlh Slovenska prekročil 55 % – nú hranicu, spustí sa ďalší
stupeň tzv. dlhovej brzdy a rezort financií tak bude musieť viazať 3 %
výdavkov.
Hoci náš verejný dlh postupne narastá, naďalej sa nachádzame
v lepšej polovici krajín únie. Nižší dlh v pomere k HDP ako my malo na
konci roka 2013 iba 9 krajín EÚ. Názornejší pohľad na verejný dlh nám poskytuje jeho prepočet na obyvateľa, teda to, čo by za štát musel zaplatiť každý z nás. Kým dlh nášho štátu predstavoval na konci minulého roka 7,4 tis. EUR na
hlavu, tak v eurozóne to bolo až 26,7 tis. EUR. Oproti roku 2012 sme si
ale pohoršili, nakoľko verejný dlh v prepočte na jedného Slováka vtedy
predstavoval 6,9 tis. EUR. Za rok tak vzrástol dlh Slovenska na každého
z nás o cca 500 EUR.
Najvyšší dlh v prepočte na obyvateľa na konci roka 2013
zaznamenalo Írsko a to až 44,2 tis. EUR. Takmer 35 tis. EUR
[hypoteticky] dlžil za svoj štát aj každý Belgičan a Talian.
Najmenej štát dlží v prepočte na obyvateľa v Bulharsku, kde na hlavu
pripadá dlh na úrovni „iba“ jednej tisícky eur. Menej ako dvetisíc eur na
obyvateľa dlžilo na konci minulého roka svojim veriteľom už iba Estónsko.
Spomedzi krajín V4 pripadá na jedného obyvateľa vyšší verejný dlh
ako u nás len v Maďarsku. Na každého Maďara pripadal na konci
vlaňajška dlh štátu na úrovni 7,8 tis. EUR. Poliaci a Česi nesú na pleciach za svoj štát menšie bremeno ako my. Dlh pripadajúci na jedného
Poliaka predstavuje 5,8 tis. EUR a na jedného Čecha 6,2 tis. EUR.
