EuropskeNoviny.sk
Kým priemerný rozdiel mzdovej úrovne žien a mužov je pre celú EÚ okolo 16%, na Slovensku je to až viac ako 20%. Rozdiely v mzdách sú však len kvapkou v mori ďalších diskriminačných faktorov. V dodržiavaní princípu rodovej rovnosti ešte máme čo doháňať.
K diskriminácii žien dochádza už pri výbere do zamestnania
Najnovší projekt Inštitútu rodovej rovnosti, ktorý sa zaoberá prekážkami vstupu žien na trh práce, odhaľuje stále pretrvávajúce diskriminačné faktory. K diskriminácii žien na základe pohlavia či veku dochádza už pri výbere uchádzačov a uchádzačiek. Personalisti niekedy dostávajú priamy príkaz, aby nezamestnávali ženy, najmä tie, ktoré majú deti alebo majú potenciál sa čoskoro stať matkami alebo ženy v zrelšom veku.
Zamestnávatelia sa príliš často a neodôvodnene zameriavajú aj na výzor, keď napríklad vyžadujú od uchádzačiek fotografie. Očividné uprednostňovanie mužov, hoci majú nižšiu kvalifikáciu a dĺžku praxe, tiež nie je raritou.
Ani pracovné miesta sa mužom a ženám neponúkajú rovnako. Formulácie typu „hľadáme riaditeľa“, „hľadáme sekretárku vo veku do 25 rokov“ alebo „ponúkame prácu v mladom dynamickom kolektíve“ nie sú v súlade s antidiskriminačnou legislatívou. Problémový je až každý jedenásty inzerát.
Kvóty ako riešenie?
Barbora Holubová, sociologička z Inštitútu pre výskum práce a rodiny, vidí riešenie v posilnení vzdelávania, a to najmä kompetentných orgánov, ako sú inšpektoráty práce, v príkladoch dobrej praxe a zapájaní mužov, odborárov a odborárok do riešenia otázok rodovej rovnosti. Ďalej dodáva: „Čo sa týka kvót pre zastúpenie žien v riadiacich orgánoch a spoločnostiach alebo ich zastúpenie v politickom živote, nazdávam sa, že sú legitímnym nástrojom regulácie. Okrem toho treba zaviesť aj program pre ženy, najmä v oblasti zosúlaďovania práce a rodiny.“
Europoslankyňa Monika Smolková za svoje 15 ročné pôsobenie v politike zhodnotila, že ženy to majú na riadiacich pozíciách oveľa ťažšie ako muži. Na rozdiel od B. Holubovej ale v kvótach riešenie nevidí: „Nemyslím si, že je potrebné zavádzať kvóty pre ženy. Avšak, o problematike je potrebné viac hovoriť. Veľmi oceňujem aj pozitívne príklady zo severských štátov.“
Severania nám môžu ísť príkladom
Aj keď jednou z najdôležitejších zásad EÚ je aj rovnosť pohlaví, príležitostí a rovnosť pri zaobchádzaní s mužmi a ženami, EK dlhodobo podporuje opatrenia na zlepšenie rovnosti žien a mužov a na zmenšovanie rozdielov medzi nimi a EP prispieva k diskusii, treba priznať, že na Slovensku v rámci problematiky rodovej rovnosti stále akosi zaostávame. Dôkazom je aj to, že negatívny vplyv rodičovstva na zamestnanosť slovenských žien patrí medzi najvyššie v EÚ.
Pozitívnym príkladom v prekonávaní rodových rozdielov nám môžu byť severské štáty, napríklad Nórsko, aj keď nie je členom EÚ. Na základe ukazovateľa Global Gender Gap Index, ktorý vyhodnocuje, v akom štádiu rozvoja rodovej rovnosti sú štáty na celom svete, sa tento rok umiestnilo na 3. mieste (zo 141 krajín), minulý rok tomuto rebríčku dokonca kraľovalo. Pre porovnanie, Slovensko je v tomto rebríčku na 90. mieste.
