Komisia: Ďalší úspech Európy by mohol vzísť z kolaboratívneho hospodárstva

Tieto nové obchodné modely môžu významnou mierou prispievať k tvorbe pracovných miest a hospodárskemu rastu v Európskej únii, ak sa podporia a rozvinú zodpovedným spôsobom.

Kolaboratívne hospodárstvo zaznamenáva rýchly rast a postupne sa v EÚ presadzuje. Vnútroštátne a miestne orgány reagujú na túto situáciu rôznymi regulačnými opatreniami. Tento roztrieštený prístup k novým obchodným modelom spôsobuje neistotu tradičných hospodárskych subjektov, nových poskytovateľov služieb a spotrebiteľov a môže obmedzovať inováciu, tvorbu pracovných miest a rast. Komisia v súlade s tým, čo bolo oznámené v stratégii jednotného trhu, vydala usmernenia pre členské štáty, ktorých cieľom je zabezpečiť vyvážený rozvoj kolaboratívneho hospodárstva.

Jyrki Katainen, podpredseda Komisie pre pracovné miesta, rast, investície a konkurencieschopnosť v tejto súvislosti uviedol: „Konkurencieshopné európske hospodárstvo si vyžaduje inováciu, či už v oblasti výrobkov alebo služieb. Ďalší úspech Európy by mohol vzísť z kolaboratívneho hospodárstva. Našou úlohou je podporovať regulačné prostredie, ktoré umožní rozvoj nových obchodných modelov, pri súčasnom zabezpečení ochrany spotrebiteľov a spravodlivého zdaňovania a podmienok zamestnania.“

Komisárka pre vnútorný trh, priemysel, podnikanie a MSP Elżbieta Bieńkowska uviedla: „Kolaboratívne hospodárstvo je príležitosťou pre spotrebiteľov, podnikateľov a podniky – ak na to pôjdeme správne. Ak dovolíme, aby došlo k rozstriešteniu nášho jednotného trhu na národnej alebo dokonca miestnej úrovni, bude to na škodu Európy ako celku. V súčasnosti poskytujeme právne poradenstvo verejným orgánom a trhovým subjektom v záujme vyrovnaného a udržateľného vývoja týchto nových obchodných modelov. Vyzývame členské štáty, aby preskúmali svoje regulačné opatrenia na základe týchto usmernení a sme pripravení ich v tomto procese podporiť.“

V oznámení „Európska agenda pre kolaboratívne hospodárstvo“ sa poskytujú usmernenia o tom, ako by sa mali existujúce právne predpisy EÚ uplatňovať na tento dynamický a rýchlo sa rozvíjajúci sektor, a objasňujú sa v ňom kľúčové otázky, ktoré musia riešiť trhové subjekty a verejné orgány:

• Aký typ požiadaviek týkajúcich sa prístupu na trh možno stanoviť? Poskytovatelia služieb by mali byť povinní získať povolenia na podnikanie alebo licencie len vtedy, ak je to nevyhnutné na splnenie príslušných cieľov verejného záujmu. Absolútne zákazy činnosti by mali byť len krajným opatrením. Platformy by nemali podliehať povinnosti získať povolenia alebo licencie, ak pôsobia len ako sprostredkovatelia medzi spotrebiteľmi a subjektmi ponúkajúcimi služby (napr. dopravu alebo ubytovanie). Členské štáty by mali rozlišovať medzi individuálnymi občanmi poskytujúcimi služby len príležitostne a poskytovateľmi pôsobiacimi v rámci profesionálnej činnosti, napríklad stanovením prahových hodnôt na základe úrovne činnosti.
• Kto nesie zodpovednosť v prípade vzniku problému? Kolaboratívne platformy možno oslobodiť od zodpovednosti za informácie, ktoré uchovávajú v mene tých, ktorí služby ponúkajú. Nemali by však byť oslobodené od zodpovednosti za služby, ktoré samy poskytujú, napríklad za platobné služby. Komisia podporuje kolaboratívne platformy v tom, aby pokračovali v prijímaní dobrovoľných opatrení na boj proti nezákonnému obsahu na internete a na zvyšovanie dôvery.
• Ako chráni spotrebiteľské právo EÚ používateľov? Členské štáty by mali zabezpečiť vysokú úroveň ochrany spotrebiteľov pred nekalými obchodnými praktikami, zároveň by však nemali ukladať neprimerané povinnosti súkromným osobám, ktoré poskytujú služby len príležitostne.
• Kedy existuje pracovnoprávny vzťah? Pracovné právo patrí z väčšej časti do právomoci členských štátov a dopĺňajú ho minimálne sociálne normy a judikatúra EÚ. Pri rozhodovaní, či sa daná osoba môže považovať za zamestnanca platformy, môžu členské štáty vziať do úvahy také kritériá, ako je vzťah podriadenosti voči platforme, povaha práce a odmena za prácu.
• Aké daňové pravidlá sa uplatňujú? Rovnako ako iní účastníci hospodárstva musia poskytovatelia služieb a platformy v rámci kolaboratívneho hospodárstva platiť dane. Príslušné dane zahŕňajú dane z príjmov fyzických a právnických osôb a daň z pridanej hodnoty. Členské štáty sa vyzývajú, aby ďalej zjednodušovali a objasňovali uplatňovanie daňových pravidiel na kolaboratívne hospodárstvo. Platformy kolaboratívneho hospodárstva by mali v plnej miere spolupracovať s vnútroštátnymi orgánmi s cieľom zaznamenávať hospodársku činnosť a uľahčiť výber daní.

Komisia vyzýva členské štáty EÚ, aby preskúmali a v prípade potreby revidovali existujúce právne predpisy v súlade s týmito usmerneniami. Komisia bude monitorovať rýchlo sa meniace regulačné prostredie, ako aj hospodársky a obchodný vývoj. Bude sledovať trendy týkajúce sa cien a kvality služieb a identifikuje možné prekážky a problémy vyplývajúce z rozdielnych vnútroštátnych predpisov alebo nedostatkov v regulácii.