EuropskeNoviny.sk
Európska komisia predstavuje akčný plán na podporu členských štátov pri integrácii štátnych príslušníkov tretích krajín a na podporu ich hospodárskeho a sociálneho prínosu pre EÚ. Prezentuje aj legislatívny návrh na reformu pravidiel týkajúcich sa vysokokvalifikovaných migrantov prichádzajúcich do EÚ za prácou, ktorý podporí európske podniky v ich snahe pritiahnuť kvalifikovaných a talentovaných ľudí z celého sveta. Tieto iniciatívy nadväzujú na záväzok predsedu Junckera uvedený v politických usmerneniach, v ktorých bola legálna migrácia zaradená medzi priority tejto Komisie.
Dimitris Avramopoulos, komisár pre migráciu, vnútorné záležitosti a občianstvo, povedal: „Ak chceme v dlhodobom horizonte riadiť migráciu, musíme v záujme nás všetkých začať s investíciami už teraz. Včasná a účinná integrácia štátnych príslušníkov tretích krajín je kľúčovým faktorom pre dosiahnutie prínosnosti migrácie pre hospodárstvo a súdržnosť našej spoločnosti. Zároveň musíme vylepšiť naše systémy, aby v budúcnosti pomáhali riešiť nedostatok zručností a pracovných síl na trhu. Revidovaný systém modrých kariet EÚ pre vysokokvalifikovaných štátnych príslušníkov tretích krajín uľahčí a zatraktívni prácu v EÚ a posilní náš hospodársky rast.“
Akčný plán EÚ pre integráciu
Dnešný akčný plán stanovuje spoločný rámec politiky a podporné opatrenia, ktoré by mali pomôcť členským štátom ďalej rozvíjať a posilňovať svoje vnútroštátne integračné politiky zamerané na štátnych príslušníkov tretích krajín. Hlavné bremeno integrácie leží na členských štátoch – realizuje sa na ich vnútroštátnej, regionálnej a miestnej úrovni. V akčnom pláne sa stanovuje konkrétna politická, operačná a finančná podpora, ktorá sa má poskytnúť na úrovni EÚ na účely podpory ich úsilia.
Hlavným faktorom vplývajúcim na dosahovanie blahobytu, prosperity a súdržnosti európskych spoločností v budúcnosti je zaistenie toho, aby štátni príslušníci tretích krajín mohli byť po ekonomickej a sociálnej stránke prínosom pre hostiteľské komunity. Štúdia, ktorú zverejnili útvary Komisie, potvrdzuje, že štátni príslušníci tretích krajín, ak sú integrovaní dobre a rýchlo, môžu prispieť k lepšiemu fungovaniu pracovného trhu, môžu pomôcť pri riešení demografických zmien a zlepšiť fiškálnu udržateľnosť. Hrozí, že cena za neintegráciu bude vyššia než náklady na investície do integračných politík.
Migranti a ľudia s priznaným postavením utečenca, ktorí sú z tretích krajín a majú oprávnený pobyt v EÚ, čelia napriek úsiliu členských štátov naďalej zvýšenému riziku chudoby alebo sociálneho vylúčenia.
Integračné politiky zostávajú do veľkej miery v právomoci členských štátov, no v súčasnej situácii čelia mnohé členské štáty EÚ podobným výzvam a riešenia na úrovni EÚ vo forme štrukturálnej a finančnej podpory môžu byť pre nich prínosné.
Opatrenia sa navrhujú v týchto hlavných oblastiach: integračné opatrenia realizované pred odchodom a príchodom, a to najmä v prípade ľudí, ktorí jednoznačne potrebujú medzinárodnú ochranu a ktorí sú presídľovaní; vzdelávanie, zamestnanosť a odborná príprava; prístup k základným službám a aktívna účasť a sociálna inklúzia. Navrhuje sa aj strategickejší a koordinovanejší prístup pri používaní prostriedkov EÚ na podporu vnútroštátnych integračných opatrení.
V rámci nového programu zručností pre Európu bude Komisia podporovať aj integráciu na trhu práce, a to pomocou rôznych nástrojov zameraných na zlepšenie kvalifikácie migrantov a na rozpoznanie a využitie kvalifikácie, ktorú už majú.
Opatrenia na podporu integrácie štátnych príslušníkov tretích krajín nesmú a ani by nemali byť realizované na úkor opatrení určených pre iné zraniteľné a znevýhodnené skupiny alebo menšiny.
Pritiahnutie vysokokvalifikovaných migrantov: reforma modrej karty EÚ
Systém modrých kariet EÚ, ktorý bol prijatý v roku 2009, sa v doterajšej praxi ukázal ako nedostatočný a neatraktívny, a preto nebol v plnej miere využitý. Reštriktívne podmienky prijímania a existencia paralelných pravidiel, podmienok a postupov na vnútroštátnej úrovni obmedzili využitie systému EÚ. Iba 31 % vysokokvalifikovaných migrantov z krajín OECD si za svoju destináciu vybralo EÚ, čo znamená, že kvalifikovaní pracovníci si vyberajú iné cieľové krajiny, ktoré EÚ na hospodárskej úrovni konkurujú.
Dnešný návrh mení existujúce pravidlá s cieľom zlepšiť schopnosť EÚ pritiahnuť a udržať si vysokokvalifikovaných príslušníkov tretích krajín, keďže demografický vývoj naznačuje, že aj napriek kvalifikovanejším pracovným silám v EÚ získaným po realizácii nového programu zručností bude v budúcnosti naďalej pretrvávať potreba pritiahnuť ďalšie talenty.
- V novom návrhu sa zavádza jeden systém pre celú EÚ, ktorý nahrádza paralelné vnútroštátne systémy pre zamestnávanie vysokokvalifikovaných pracovníkov, s cieľom zvýšiť prehľadnosť pre žiadateľov a zamestnávateľov a vytvoriť systém, ktorý bude viditeľnejší a konkurencieschopný.
- Posilňuje sa mobilita v rámci EÚ zjednodušením postupov a zároveň sa umožňuje absolvovanie kratších služobných ciest v trvaní najviac 90 dní v rámci členských štátov, ktoré uplatňujú systém modrých kariet.
- Znižuje sa minimálna výška platu vytvorením flexibilného rozsahu, v rámci ktorého môžu členské štáty upraviť minimálnu výšku platu podľa situácie na trhu práce, a počíta sa s vhodnejšími podmienkami pre štátnych príslušníkov tretích krajín, ktorí sú čerstvými absolventmi, a pre pracovníkov v oblastiach s nedostatkom pracovnej sily.
- Podľa nového systému modrých kariet budú o modrú kartu môcť žiadať vysokokvalifikované osoby pod medzinárodnou ochranou.
- Návrhom sa posilňujú práva držiteľov modrej karty (umožňuje sa rýchlejší prístup k dlhodobému pobytu, okamžitý a flexibilnejší prístup na trh práce) a ich rodinných príslušníkov (zabezpečuje sa, že môžu prísť súčasne s držiteľom modrej karty EÚ), vďaka čomu by sa EÚ mala stať atraktívnejšou destináciou pre vysokokvalifikovaných zamestnancov, ktorých naša ekonomika potrebuje.
Nový systém modrých kariet by mal v dôsledku prírastku vysokokvalifikovaných pracovníkov prichádzajúcich do EÚ za prácou generovať pozitívny ročný hospodársky vplyv v odhadovanom rozmedzí od 1,4 mld. € do 6,2 mld. €. Členské štáty budú v súlade so zmluvou naďalej zodpovedné za rozhodovanie o počtoch štátnych príslušníkov tretích krajín hľadajúcich prácu, ktorých prijmú na svoje územie. Môžu vykonať aj test trhu práce, ak na trhu práce dochádza k vážnym narušeniam, ako je vysoká miera nezamestnanosti v danom povolaní alebo odvetví, a to aj na časti ich územia.
Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko sa nezúčastňujú na prijatí tejto smernice a nie sú ňou viazané ani nepodliehajú jej uplatňovaniu.
Súvislosti
Akčný plán pre integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín: Hoci zodpovednosť za integráciu nesú predovšetkým členské štáty, EÚ zaviedla opatrenia, aby členským štátom pomohla podporiť integráciu štátnych príslušníkov tretích krajín. Táto pomoc zahŕňa použitie finančných prostriedkov a nástrojov na podporu sociálnej a hospodárskej súdržnosti v jednotlivých členských štátoch. Dnešný akčný plán je súčasťou súboru opatrení uvedených v európskej migračnej agende a oznámení Komisie zo 6. apríla 2016.
Reforma smernice o modrej karte EÚ: V apríli 2014 predstavil Jean-Claude Juncker v rámci svojej volebnej kampane päťbodový plán v oblasti migrácie a vyzval Európu, aby ukázala viac politickej rozhodnosti v otázke legálnej migrácie. Predseda Juncker oznámil vo svojichpolitických usmerneniach zámer podporovať novú európsku politiku v oblasti legálnej migrácie na riešenie nedostatku zručností a prilákanie talentov s cieľom lepšie čeliť demografickým výzvam v EÚ, a to aj prostredníctvom revízie systému modrých kariet EÚ.
EÚ už teraz čelí značnému štrukturálnemu nedostatku zručností v určitých odvetviach, ktoré majú potenciál obmedziť rast, produktivitu a inovácie v EÚ (napr. v zdravotníctve, IKT a inžinierstve). V budúcnosti budú štrukturálne zmeny v ekonomikách v rámci EÚ ďalej zvyšovať dopyt po kvalifikovaných pracovných silách, ktoré nie sú okamžite dostupné na trhu práce, v dôsledku čoho sa bude prehlbovať nedostatok zručností, ktoré nemožno vyriešiť v rámci existujúcej pracovnej sily v EÚ. Počet vysokokvalifikovaných pracovníkov z tretích krajín v súčasnosti prichádzajúcich do 25 členských štátov EÚ a žiadajúcich o modrú kartu ani zďaleka nestačí na pokrytie tohto nedostatku pracovných síl a zručností, a to napriek úsiliu zlepšiť kvalifikáciu občanov EÚ v rámci nového programu zručností. Spojené kráľovstvo, Írsko a Dánsko smernicu o modrej karte neuplatňujú.
