EuropskeNoviny.sk
Europoslankyňa Jana Žitňanská (NOVA, EKR) dnes na pôde Európskeho parlamentu zorganizovala v spolupráci so španielskou organizáciou iCmedia (Federácia spotrebiteľov a užívateľov médií) konferenciu týkajúcu sa lepšej ochrany detí pred nevhodným audiovizuálnym obsahom prostredníctvom tzv. deskriptorov, ktoré vizuálnou alebo zvukovou formou upozorňujú diváka o vhodnosti alebo nevhodnosti televízneho programu pre deti a mladistvých. Na Slovensku sú známe ako číselné piktogramy nachádzajúce sa v pravom rohu televízie.
Aj v ďalších krajinách Európskej únie takéto označovanie vhodnosti programov existuje, má však rôznu vizuálnu podobu a v mnohých členských štátoch nie je toto označovanie pre vysielateľov povinné, prípadne sa povinnosť vzťahuje iba na tzv. lineárne služby, medzi ktoré nepatria napríklad čoraz populárnejšie videá na požiadanie (Netflix, Amazon).
Obrázok deskriptorov
„Téme ochrany detí a maloletých pred nevhodným obsahom televíznych programov sa venujem už dlhé roky. Je až neuveriteľné koľko násilia a vulgarity obsahuje vysielanie, ktoré je dokonca častokrát označené ako vhodné pre deti od 12 rokov,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská, ktorá v minulosti pracovala ako novinárka a 6 rokov pôsobila ako členka Rady pre vysielanie a retransmisiu.
Ako ďalej uviedla, konferenciu v spolupráci s iCmedia zorganizovala najmä z dôvodu, že hoci mnohé členské štáty EÚ používajú deskriptory alebo časové opony na lepšiu ochranu maloletých, vzhľadom na odlišnosť kritérií posudzovania vhodnosti pre jednotlivé vekové kategórie sa označovania často výrazne líšia. A to v čase, kedy nie je problém si na Slovensku pozrieť francúzske či nemecké stanice a nájsť akýkoľvek obsah na internete je otázkou niekoľkých sekúnd.
Účastníci konferencie, na ktorej okrem europoslankyne vystúpili aj podpredseda Skupiny európskych regulačných orgánov pre audiovizuálne mediálne služby (ERGA) a riaditeľ kancelárie RVR Ľuboš Kukliš, riaditeľka Holandského inštitútu pre klasifikáciu audiovizuálnych médií (NICAM) Tiffany van Stormbroek či právna poradkyňa pre európske vzťahy Renate Dörr a výkonná redaktorka Common sense media Betsy Bozdech sa zhodli na tom, že situácia je v jednotlivých členských štátoch Európskej únie veľmi rozdielna aj vzhľadom na ich odlišné historické a kultúrne pozadie. Okrem rozličných vekových skupín, rozličných časov vysielania nevhodného obsahu sa v jednotlivých štátoch dá stretnúť aj s úplne rozdielnym vymedzením právnych pojmov ako napríklad „násilie“ či pornografia“, čo vedie k rôznej klasifikácii rovnakých filmov či seriálov.
„Samozrejme, určité rozdiely medzi vnímaním vhodného a nevhodného obsahu pre deti v členských štátoch môžeme prirodzene očakávať, ale je zarážajúce, že kým napríklad film 50 odtieňov sivej je vo Veľkej Británii a Írsku neprístupný do 18 rokov, vo Francúzsku je označený ako vhodný pre diváka od 12 rokov,“ hovorí europoslankyňa Jana Žitňanská.
Podľa Ľuboša Kukliša, podpredsedu ERGA „je ideálne poskytnúť rodičom čo najlepšie prostriedky, aby mohli vychovávať svoje deti spôsobom, ktorý preferujú. Deti musia mať dostatok príležitostí na kontakt s médiami, ale zároveň musia byť chránené pred tým, čo im môže ublížiť.“
Hoci v rámci konferencie panovala vo väčšine bodov všeobecná zhoda, odlišný názor čo do harmonizácie pravidiel zaznel práve zo strany vysielateľov, a to prostredníctvom zástupkyne jedného z hlavných nemeckých vysielateľov ZDF.
„Cieľom tejto konferencie nebolo vymyslieť jednotný systém, ktorý budú musieť všetky členské štáty dodržiavať, ale skôr otvoriť k tejto téme debatu, uvedomiť si, že systémy sú skutočne veľmi odlišné a pokúsiť sa stanoviť určité spoločné zásady. Hoci súhlasím s tým, že v prvom rade sú za svoje deti zodpovední rodičia, nemyslím si, že by štát mal rezignovať na ambíciu stanoviť nejaké limity v oblasti ich ochrany pred nevhodným obsahom, medzi ktoré násilie, nevhodný jazyk či sexuálne scény, s ktorými sa deti denne stretávajú v médiách, nepochybne patria. Som veľmi rada, že na záver konferencie zazneli zo strany iCmedia konkrétne odporúčania, ktoré by si členské štáty mohli osvojiť,“ hovorí europoslankyňa.
Jedným zo spomínaných odporúčaní je rešpektovanie a podporovanie audiovizuálneho dedičstva, kultúry a suverenity jednotlivých štátov. „Rovnako tak si však zastávame názor, že implementácia spoločných minimálnych štandardov zabezpečí silnejšieho a lepšie chráneného európskeho diváka ale zároveň aj cezhraničné uznanie pre európsky audiovizuálny priemysel,“ uzatvára Paloma Cantero-Goméz z organizácie iCmedia.
Europoslankyňa Jana Žitňanská podala v decembri 2015 niekoľko pozmeňovacích návrhov k smernici o audiovizuálnych mediálnych službách, ktoré sa týkali výmeny osvedčených postupov v oblasti deskriptorov či vytvorenie harmonizovaného systému deskriptorov pre členské štáty. Podala taktiež otázku na písomné zodpovedanie Európskej komisii, v rámci odpovedi na ktorú komisár Oettinger súhlasil s potrebou zavedenia vysvetlení k jednotlivým vekovým skupinám deskriptorov.
