Komisia: Musíme zabezpečiť, aby špinavé peniaze z iných krajín neprenikali do nášho finančného systému

Účelom tohto zoznamu je ochrana finančného systému EÚ efektívnejším predchádzaním praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu. Banky a iné subjekty, na ktoré sa vzťahujú pravidlá EÚ v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí, budú musieť na základe zoznamu podrobnejšie kontrolovať finančné operácie zahŕňajúce zákazníkov a finančné inštitúcie z týchto vysokorizikových tretích krajín (tzv. povinná starostlivosť), aby bolo možné lepšie identifikovať podozrivé peňažné toky. Tomuto zoznamu, ktorý sa zakladá na novej metodike odrážajúcej prísnejšie kritériá obsiahnuté v piatej smernici o boji proti praniu špinavých peňazí platnej od júla 2018, predchádzala hĺbková analýza. 

Komisárka pre spravodlivosť, spotrebiteľov a rodovú rovnosť Věra Jourová v tejto súvislosti uviedla: „Vytvorili sme najprísnejšie normy v oblasti boja proti praniu špinavých peňazí na svete, musíme však zabezpečiť, aby špinavé peniaze z iných krajín neprenikali do nášho finančného systému. Špinavé peniaze sú miazgou organizovaného zločinu a terorizmu. Vyzývam krajiny zaradené do zoznamu, aby urýchlene odstránili svoje nedostatky. Komisia je pripravená na úzku spoluprácu pri riešení týchto otázok, ktoré sú v našom spoločnom záujme. “

Komisia je na základe štvrtej a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí poverená vykonať samostatné posúdenie a identifikovať vysokorizikové tretie krajiny.

Zoznam bol vytvorený na základe analýzy 54 prioritných jurisdikcií, ktorú realizovala Komisia po porade s členskými štátmi a zverejnila ju 13. novembra 2018. Posudzované krajiny spĺňajú aspoň jednu z týchto podmienok:

• majú systémový vplyv na integritu finančného systému EÚ,
• Medzinárodný menový fond ich zaraďuje medzi medzinárodné daňové raje,
• sú pre Úniu hospodársky relevantné a sú s ňou silno hospodársky prepojené.

Komisia pri každej krajine hodnotila mieru existujúceho ohrozenia, právny rámec a kontroly, ktoré sa v praxi uplatňujú na predchádzanie praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu, a ich účinné vykonávanie. Komisia takisto zohľadnila prácu Finančnej akčnej skupiny (FATF), ktorá stanovuje medzinárodné normy v tejto oblasti.

Komisia dospela k záveru, že strategické nedostatky v mechanizmoch boja proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu má 23 krajín. Je medzi nimi 12 krajín, ktoré sa nachádzajú aj na zozname Finančnej akčnej skupiny, a 11 ďalších jurisdikcií. Niektoré krajiny, ktoré boli zaradené do zoznamu, figurovali už v existujúcom zozname EÚ, ktorý zahŕňa 16 krajín.

Ďalšie kroky

Komisia prijala zoznam vo forme delegovaného nariadenia, ktoré sa teraz predloží Európskemu parlamentu a Rade na schválenie v lehote jedného mesiaca (s možným predĺžením o ďalší mesiac). Po schválení sa delegované nariadenie uverejní v úradnom vestníku a nadobudne účinnosť 20 dní po uverejnení.

Komisia sa bude naďalej zaujímať o krajiny, ktoré sú v aktuálnom delegovanom nariadení identifikované ako krajiny so strategickými nedostatkami, a bude ďalej pracovať najmä na kritériách vyradenia zo zoznamu. Zoznam umožňuje príslušným krajinám lepšie identifikovať oblasti, v ktorých je potrebné zlepšenie vedúce k možnému vyradeniu zo zoznamu po odstránení strategických nedostatkov.

Komisia bude sledovať pokrok krajín zaradených do zoznamu, naďalej monitorovať preskúmané krajiny a začne s posudzovaním ďalších krajín v súlade so zverejnenou metodikou. Zoznam sa bude zodpovedajúcim spôsobom aktualizovať. Bude tiež pokračovať v úvahách o ďalšom posilnení svojej metodiky tam, kde to bude na základe získaných skúseností potrebné, s cieľom zabezpečiť účinnú identifikáciu vysokorizikových tretích krajín a potrebné následné kontroly.

Súvislosti

Boj proti praniu špinavých peňazí a financovaniu terorizmu je pre Junckerovu Komisiu prioritou. Prijatím štvrtej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá nadobudla účinnosť v júni 2015, a piatej smernice o boji proti praniu špinavých peňazí, ktorá nadobudla účinnosť 9. júla 2018, sa výrazne posilnil regulačný rámec EÚ.

Keď v roku 2015 nadobudla účinnosť štvrtá smernica o boji proti praniu špinavých peňazí, Komisia vydala prvý zoznam vysokorizikových tretích krajín vychádzajúci z posúdenia Finančnej akčnej skupiny. Piatou smernicou o boji proti praniu špinavých peňazí sa rozšírili kritériá identifikácie vysokorizikových tretích krajín, pričom sa medzi ne zahrnula najmä dostupnosť informácií o konečných užívateľoch výhod v súvislosti so spoločnosťami a právnymi štruktúrami. Pomôže to lepšie riešiť riziká vyplývajúce zo zakladania schránkových spoločností a netransparentných štruktúr, ktoré páchatelia a teroristi využívajú na zakrytie skutočných príjemcov platieb (aj na účely daňových únikov). Komisia si vytvorila vlastnú metodiku na identifikáciu vysokorizikových krajín, ktorá sa opiera o informácie Finančnej akčnej skupiny doplnené odbornými znalosťami Komisie a ďalšími zdrojmi, akým je napríklad Europol. Výsledkom je ambicióznejší prístup umožňujúci rýchlejšiu identifikáciu krajín s nedostatkami, ktoré predstavujú riziko pre finančný systém EÚ. Rozhodnutie zaradiť do zoznamu krajinu, ktorá sa v ňom predtým nenachádzala, vychádza zo súčasného posúdenia rizík v súlade s novou metodikou. Neznamená to, že situácia sa od poslednej aktualizácie zoznamu zhoršila.

Nový zoznam, ktorý bol zverejnený, nahrádza zoznam platný od júla 2018.