Začiatok tohto týždňového plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu bude venovaný aj otázkam ohľadom zrušenia striedania zimného a letného času. Časové zmeny majú v niektorých ohľadoch preukázateľne negatívny vplyv, čo sa v prípade zdravotných ťažkostí týka najmä detí a starších ľudí.
Striedanie zimného a letného času má pomerne dlhé trvanie, na dnešnom území Slovenska sa po prvý raz objavilo ešte počas prvej svetovej vojny. „K pravidelnému striedaniu dochádza následne od roku 1979, v súčasnosti platné európske predpisy v tejto oblasti platia od roku 2001,“ pripomenula poslankyňa Európskeho parlamentu Monika Beňová.
Medzi pôvodné dôvody na zavedenie striedania času patrila najmä snaha o úsporu energie. „Technologický pokrok v tejto oblasti však spôsobil, že originálne dôvody sú dnes prakticky irelevantné. Aj preto som v minulosti bola osobne signatárkou výzvy adresovanej Európskej komisii požadujúcej zrušenie striedania času a prípravy súvisiacich predpisov,“ uviedla europoslankyňa.
Vo februári minulého roka prijal Európsky parlament uznesenie, v ktorom vyzval Komisiu na preskúmanie a prípadnú revíziu smernice o sezónnych zmenách času. „Komisia následne usporiadala otvorenú konzultáciu. Na základe jej výsledkov potom predložila návrh na zrušenie zmeny času,“ poznamenala europoslankyňa.
Členským štátom v danom návrhu umožňuje zvoliť si vlastný štandardný čas. „Tu je dôležité pamätať na fakt, že harmonizovaný systém času je dôležitý pre správne fungovanie dopravy a vnútorného trhu v rámci Európskej únie. Členské krajiny by preto mali svoje rozhodnutia ohľadom voľby času vzájomne úzko koordinovať,“ uzavrela Monika Beňová.