Začiatkom roka sa začalo francúzske predsedníctvo v Rade EÚ, ktoré bude trvať najbližších 6 mesiacov. Francúzsky prezident Emmanuel Macron predstavil vysoko ambiciózny program pre šesťmesačné pôsobenie krajiny, ako reformu digitálnej politiky, či európskeho trhu. Na stole však budú aj otázky ohľadne schengenu, daní, či klímy.
Ambiciózne plány Macrona, ktorý by rád vyplnil politické vákuum, ktoré ostalo po Merkelovej, môžu narušiť prezidentské voľby v apríli, v ktorých sa bude uchádzať o druhé funkčné obdobie. Prezidentovi politickí oponenti na domácej scéne ho obvinili, že plánuje využiť predsedníctvo EÚ na posilnenie svojho znovuzvolenia, čo jeho administratíva odmieta, pripomína portál Politico.
Klimatická kríza
Legislatívny balík Európskej komisie Fit for 55 má za cieľ do roku 2030 znížiť emisie bloku o najmenej 55 percent. Iniciatíva sa dotýka viacerých odvetví, ako je napríklad doprava, výstavba. Začiatkom roka navrhla Európska komisia zaradiť jadro a plyn tiež medzi udržateľné zdroje energie. Jadrovú energiu v rámci EÚ presadzovalo najmä Francúzsko. Naopak, zámer EK označiť plyn a jadrovú energiu za „zelené“ zdroje vyvolal kritiku zo strany Nemecka, ktoré je v procese postupného odstavovania jadrových elektrární a v prevádzke ich má už len niekoľko.
Celý plán je ešte stále v procese, preto bude zaujímavé sledovať, aké zmeny sa v rámci balíka Fit for 55 implementujú. Aj keď väčšina rokovaní nebude dokončená do konca predsedníctva, plán je podľa Politica prijať celý balík do konca roka 2022, teda do konca českého predsedníctva.
Konferencia o budúcnosti Európy
Minulý rok sa rozbehla Konferencia o budúcnosti Európy. S touto myšlienkou ešte v roku 2019 prišiel práve Macron. Cieľom je organizovať široké diskusie s občanmi o tom, ako by mala Európska únia vyzerať v budúcnosti. Od začiatku konferencie ubehne už pomaly rok a očakávajú sa teda prvé výsledky. Je otázne, či konferencia skončí len ako formálna diskusia občanov, alebo sa výsledky podarí presadiť aj do legislatívnej formy. Cieľom je prijať balík do konca roka 2022.

Minimálna mzda
Predsedníčka Európskej komisie Ursula von der Leyenová sa zaviazala zabezpečiť minimálnu mzdu v EÚ do roku 2024. Samotný návrh však nestanovuje mzdy ako také, to by zmluvy zakazovali. Ide cestou nabádania členských krajín mať zákonnú minimálnu mzdu, ako zabezpečenie dôstojných životných podmienok. Európsky parlament a Rada už svoje pozície prijali, tak sa očakáva, že rokovania začnú práve počas francúzskeho predsedníctva.
Digitálny trh
Francúzsko je už dlho hlasným zástancom regulačného rámca navrhovaného EÚ pre digitálnu ekonomiku, vrátane návrhu pravidiel pre online obsah bloku, zákona o digitálnych službách a nových opatrení na potlačenie zneužívania trhu v zákone o digitálnych trhoch, upozorňuje Politico. Pre Elysée sa oba súbory považujú za dôležité pre získanie pocitu digitálnej nezávislosti Európy, ako aj pre zabezpečenie bezpečnejších a spravodlivejších online ekosystémov. Je to aj téma súčasného prezidenta Macrona, preto bude zaujímavé sledovať, ako rokovania ovplyvnia aprílové voľby.