Európska komisia vo štvrtok rozhodla o postúpení prípadu Česka [INFR 2020/0510], Írska [INFR 2020/0531], Rumunska [INFR 2020/0555], Slovenska [INFR 2020/0563] a Španielska [INFR 2020/0521], Súdnemu dvoru EÚ, keďže netransponovali revidovanú smernicu o audiovizuálnych mediálnych službách [smernica (EÚ) 2018/1808], pričom požiadala o uloženie finančných sankcií v súlade s článkom 260 ods. 3 ZFEÚ.
Smernicou o audiovizuálnych mediálnych službách sa upravuje celoúnijná koordinácia vnútroštátnych právnych predpisov týkajúcich sa všetkých audiovizuálnych médií. Posledná revízia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách sa uskutočnila v roku 2018. Revidovaná smernica o audiovizuálnych mediálnych službách stanovuje normy týkajúce sa mediálneho obsahu pre celú EÚ pre všetky audiovizuálne médiá, a to tak v oblasti tradičného televízneho vysielania, ako aj služieb na požiadanie, a tiež pre platformy na zdieľanie videí. Cieľom týchto nových pravidiel EÚ je vytvoriť bezpečnejšie, spravodlivejšie a rozmanitejšie audiovizuálne prostredie. Posilňujú ochranu divákov s osobitným zreteľom na bezpečnosť najzraniteľnejších osôb, ako sú maloleté osoby, rozširujú pravidlá týkajúce sa nezákonného a škodlivého obsahu na platformy na zdieľanie videí a podporujú kultúrnu rozmanitosť v audiovizuálnych médiách. Smernicou sa okrem toho zaviedli dodatočné požiadavky nezávislosti, pokiaľ ide o národné regulačné orgány pre médiá.
Členské štáty mali smernicu transponovať a Komisii oznámiť vnútroštátne transpozičné opatrenia do 19. septembra 2020. Keďže príslušné vnútroštátne pravidlá neboli prijaté, Komisia zaslala v novembri 2020 formálne výzvy 23 členským štátom, po ktorých nasledovalo deväť odôvodnených stanovísk v septembri a dve v novembri 2021. Vyššie uvedené členské štáty doteraz v plnej miere netransponovali a neoznámili opatrenia na vykonávanie smernice o audiovizuálnych mediálnych službách. Komisia preto dnes rozhodla, že tieto prípady postúpi Súdnemu dvoru Európskej únie.
V dôsledku oneskorenej transpozície sa občania a podniky v Česku, Írsku, Rumunsku, na Slovensku a v Španielsku nemôžu spoľahnúť na to, že sa uplatňujú všetky ustanovenia smernice o audiovizuálnych mediálnych službách, ktoré:
- vytvárajú rovnaké podmienky pre rôzne typy audiovizuálnych mediálnych služieb,
- zaručujú nezávislosť národných mediálnych regulačných orgánov,
- zachovávajú kultúrnu rozmanitosť napríklad tým, že sa od poskytovateľov služieb videa na požiadanie požaduje, aby 30 % ich katalógov tvorili európske diela,
- chránia deti a všeobecne aj spotrebiteľov napríklad stanovením pravidiel na ochranu maloletých pred škodlivým obsahom v online prostredí vrátane ochrany týkajúcej sa služieb videa na požiadanie, a posilňujú ich ochranu, pokiaľ ide o audiovizuálne komerčné oznamy, ako aj
- bojujú proti rasovej, náboženskej a inej nenávisti prostredníctvom posilnenia pravidiel na boj proti podnecovaniu k násiliu alebo nenávisti a na boj proti verejnému podnecovaniu k páchaniu teroristických činov.
Súvislosti
Cieľom smernice o audiovizuálnych mediálnych službách je zabezpečiť spravodlivý jednotný trh pre vysielacie služby, ktorý bude držať krok s technologickým vývojom. Komisia navrhla revíziu smernice o audiovizuálnych mediálnych službách v roku 2016, ktorá bola prijatá v roku 2018 a zahŕňala nový prístup k online platformám, ktoré šíria audiovizuálny obsah.
Podľa článku 258 Zmluvy o fungovaní EÚ (ZFEÚ), ak dotknutý štát nevyhovie stanovisku v lehote stanovenej Komisiou, Komisia môže vec predložiť Súdnemu dvoru Európskej únie. Okrem toho podľa článku 260 ods. 3 ZFEÚ môže Komisia požiadať Súdny dvor Európskej únie, aby uložil finančné sankcie členským štátom, ktoré si nesplnili povinnosť oznámiť opatrenia na transpozíciu smernice.