EuropskeNoviny.sk
vAko tieňový spravodajca EP pre Arménsko si uvedomujem, že táto ťažko skúšaná krajina sa aj v tomto období nachádza v neľahkej situácii, keď sa pred dvoma rokmi, ako aj v tento september bezpečnostné záruky zo strany Ruska ukázali ako nedostatočné a Arméni vo vojnových konfliktoch s Azerbajdžanom utrpeli značné územné straty, devastáciu svojho majetku a najmä veľké straty na životoch.
Zatiaľ čo krviprelievanie na jeseň 2020 bolo vojnou o Náhorný Karabach, ktorý síce leží na území Azerbajdžanu, ale obývaný je hlavne Arménmi, a tí ho do roku 2020 mali prakticky aj pod kontrolou, vpád azerbajdžanských síl v septembri tohto roku na zvrchované územie Arménska je už inej povahy.
O tom, čo môže EÚ urobiť pre trvalé vyriešenie dvojstranného sporu medzi týmito dvoma kaukazskými štátmi, som dnes v europarlamente rokoval s arménskou veľvyslankyňou pri EÚ Annou Aghadžanian. Treba povedať, že Arménsko na rozdiel od susedného Gruzínska alebo Ukrajiny doteraz nepožiadalo ani o členstvo v Európskej únii. Keďže nie je kandidátskou krajinou, ale disponuje posilnenou partnerskou dohodou s EÚ, smerovanie vzťahov a spolupráce medzi EÚ a Jerevanom má svoje osobitné črty.
Treba si ale priznať, že EÚ nie je v pozícií ponúknuť Arménsku to, čo najviac potrebuje, a to sú účinné bezpečnostné záruky a ani bezpečnosť energetických dodávok. Preto by napríklad nemala nástojiť na urýchlenom uzavretí jadrovej elektrárne Metsamor, ale skôr k zvyšovaniu bezpečnosti jej prevádzky. Na druhej strane by sa ale EÚ mala oveľa viac angažovať v diplomatických rokovaniach s oboma krajinami a prispieť tak ku predchádzaniu ďalších ozbrojených konfliktov a uzavretiu spravodlivej mierovej dohody.
Prvým krokom v tomto smere je nedávnej rýchle vyslanie civilnej monitorovacej misie EÚ na hranice Arménska s Azerbajdžanom, čo nielen zvýši vizibilitu EÚ v regióne ale umožní záchranu životov ďalších zbytočných obetí v tomto regióne a prispeje k zdaru rokovaní o delimitácii hraníc medzi oboma krajinami.
Robert Hajšel, europoslanec /SD/.
