EuropskeNoviny.sk
Tretieho apríla oslavuje EÚ 30. výročie existencie Kohézneho fondu. V uplynulých 30 rokoch sa z Kohézneho fondu investovalo do hospodárskej, sociálnej a územnej súdržnosti EÚ takmer 179 miliárd eur.
Kohézny fond, ktorý bol vytvorený Maastrichtskou zmluvou ako nevyhnutný doplnok k jednotnému trhu v rámci súboru nástrojov politiky súdržnosti, mal za cieľ podporovať investície do dopravnej infraštruktúry a do ochrany klímy a životného prostredia. Medzi jeho hlavné ciele patria zlepšenie dodávok vody a spracovania odpadu, energetická efektívnosť, energia z obnoviteľných zdrojov a cestná a železničná infraštruktúra.
Fond sa zameriava na členské štáty, ktorých HND je nižší ako 90 % priemeru EÚ v záujme podpory konvergencie medzi európskymi ekonomikami. Podpora z Kohézneho fondu, podobne ako všetky finančné prostriedky v rámci politiky súdržnosti, prispieva k zvýšeniu národných príjmov prijímajúcich krajín. Prvými krajinami, ktorých HND sa zvýšil nad hranicu oprávnenosti 90 % priemeru EÚ, boli Írsko a Španielsko.
Mosty, metrá, letiská, vysokorýchlostné vlaky a ďalšie projekty
Z Kohézneho fondu sa financovali ikonické projekty, ktoré pretransformovali celé regióny a mestá a pomohli im dobehnúť zvyšok EÚ. V roku 1998 sa napríklad z fondu podporila výstavba 12,3 km dlhého mosta Vasco da Gama v Lisabone v Portugalsku, ktorý je najdlhším mostom v EÚ. Podporila sa aj výstavba priehrady Alqueva na rieke Guadiana na juhu Portugalska, ktorá je jednou z najväčších strategických zásobární vody v Európe.
Fond zohrával kľúčovú úlohu aj pri rozvoji transeurópskej dopravnej siete (TEN-T), a to podporou výstavby a modernizácie 7 800 km ciest TENT-T a 3 650 km železníc TEN-T, čo si vyžadovalo aj výstavbu mnohých akvaduktov a tunelov. Z fondu sa financoval najdlhší železničný tunel v juhovýchodnej Európe, ktorý bol vybudovaný medzi mestami Elin Pelin, Vakarel a Kostenec v Bulharsku. Podporila sa aj výstavba druhej železničnej trate medzi mestami Koper (veľký slovinský prístav na jadranskom pobreží) a Divača v Slovinsku, ktorá výrazne zvýši kapacitu nákladnej dopravy a zabezpečí prepojenie s rakúskou železničnou sieťou. V Španielsku pomohol Kohézny fond vybudovať modernú vysokorýchlostnú vlakovú sieť. Vysokorýchlostná trať medzi Madridom, Barcelonou a francúzskou hranicou s celkovou dĺžkou 804 kilometrov je jednou z hlavných komunikačných osí medzi Španielskom a zvyškom Európy.
Železničná trať medzi Varšavou a Gdyňou v Poľsku, na ktorú sa poskytla podpora z fondu, zlepšila osobnú dopravu v baltsko-jadranskom koridore a medzi veľkými poľskými mestami premávajú moderné železničné koľajové vozidlá. Prostriedky z fondu sa investovali aj do udržateľnej verejnej dopravy v mestách, napríklad do metra vo Varšave, v Budapešti, Bukurešti, Sofii a Prahe. V Bratislave bola vďaka podpore z Kohézneho fondu vybudovaná električková trať v Petržalke spolu s ikonickým mostom. Fond okrem toho prispel k modernizácii niekoľkých letísk s cieľom lepšie prepojiť členské štáty, ktoré vstúpili do EÚ od roku 2004. Ako príklad možno uviesť letiská v Tallinne, vo Varšave, Vroclave a v Rzeszowe.
Riešenie zmeny klímy a ochrana životného prostredia a zdravia občanov
Z fondu sa podporili aj investície do infraštruktúry, vďaka ktorým získalo 6 miliónov ľudí prístup k čistej pitnej vode a 10,5 milióna ľudí bolo napojených na čistiarne odpadových vôd. Podporila sa aj recyklácia 4,2 milióna ton komunálneho odpadu.
Jedným z projektov s veľkým environmentálnym významom pre zelené a udržateľné hospodárstvo, ktorý zlepšuje kvalitu života tisícov občanov, je zariadenie na spracovanie odpadov v gréckom meste Alexandrupoli. Výstavba tohto zariadenia umožnila znížiť objem odpadu zo štyroch obcí prefektúry Rodopi a dvoch obcí prefektúry Evros o 60 %.
Vďaka infraštruktúre na úpravu odpadových vôd na juhu Malty a vodnému hospodárstvu v najväčších aglomeráciách v Lotyšsku sa zlepšila úprava odpadových vôd a kvalita pitnej vody pre občanov. V oblasti čistej energie sa z Kohézneho fondu podporila inštalácia technológií využívajúcich energiu z obnoviteľných zdrojov v Litve, ktoré produkujú elektrickú energiu pre takmer 20 000 domácností.
Z Fondu sa poskytli prostriedky aj na ochranu pred lesnými požiarmi v prospech 8,3 milióna ľudí a na protipovodňovú ochranu v prospech 11,4 milióna ľudí. Jedným z takýchto projektov je výstavba protipovodňového systému a nádrže na ochranu územia Hornej Tisy pred záplavami na rieke Tisa v Maďarsku.
Súvislosti
„Kohézny finančný nástroj“, ako sa Kohézny fond pôvodne nazýval, bol zriadený 1. apríla 1993 a účinnosť nadobudol v roku 1994. Jeho cieľom bolo posilniť hospodársku, sociálnu a územnú súdržnosť EÚ a umožniť niektorým krajinám dobehnúť zvyšok EÚ. Spočiatku čerpali prostriedky z Kohézneho fondu Grécko, Írsko, Portugalsko a Španielsko (1994 – 99). Následne od roku 2004 to boli Cyprus, Česko, Estónsko, Litva, Lotyšsko, Maďarsko, Malta, Poľsko, Slovensko a Slovinsko, Bulharsko a Rumunsko (od roku 2007) a Chorvátsko (od roku 2013).
Rozpočet Kohézneho fondu sa po rozšírení v roku 2004 výrazne zvýšil: 18 miliárd eur v rokoch 1994 – 1999, 30,6 miliardy eur v rokoch 2000 – 2006, 68,5 miliardy eur v rokoch 2007 – 2013 a 61,4 miliardy eur v rokoch 2014 – 20.
V programovom období 2021 – 2027 bude viac ako 37 % z celkových prostriedkov pridelených fondu vo výške 48,03 miliardy eur vyčlenených na podporu cieľov v oblasti klímy. To zahŕňa 6,9 miliardy eur na čistú mestskú dopravu, 3,3 miliardy eur na energetickú efektívnosť a 16,9 miliardy eur na investície do železničnej a cestnej siete TEN-T.
Prostriedky z Kohézneho fondu v súčasnosti čerpá 15 členských štátov, ktorých hrubý národný dôchodok (HND) na obyvateľa bol v čase dohody o viacročnom finančnom rámci na roky 2021 – 2027 nižší než 90 % priemeru EÚ: Bulharsko, Česko, Estónsko, Grécko, Chorvátsko, Cyprus, Lotyšsko, Litva, Maďarsko, Malta, Poľsko, Portugalsko, Rumunsko, Slovensko a Slovinsko.
