Súhrnná správa EK o implementácii európskych štrukturálnych a investičných fondov za rok 2023

Európska komisia dnes uverejnila súhrnnú správu o vykonávaní európskych štrukturálnych a investičných fondov (EŠIF) za rok 2023, v ktorej sa uvádzajú niektoré hlavné úspechy EŠIF v stave na konci roka 2022. Tieto fondy sú hlavnými finančnými nástrojmi politiky súdržnosti, ktoré podporujú investície do regionálneho rozvoja z programového obdobia 2014 – 2020.

V správe sa uvádza široká škála podpory dostupnej prostredníctvom rôznych programov na obdobie rokov 2014 – 2020 a jej priamy a pozitívny vplyv na regióny, podniky a v prvom rade na ľudí, ktorí sú stredobodom EŠIF. Poukazuje aj na flexibilitu a prispôsobivosť rámca s cieľom poskytnúť riešenia dôsledkov pandémie COVID-19, útočnej vojny Ruska proti Ukrajine a následnej energetickej krízy.

Hoci sa solidarita zameriavala na dlhodobú konvergenciu a konkurencieschopnosť, vždy bola jadrom EŠIF. Pomohli členským štátom starať sa o utečencov a prekonať účinky bezprecedentných prírodných klimatických katastrof, čím sa v konečnom dôsledku zmiernil tlak na vnútroštátne rozpočty.

V správe sa uvádzajú výsledky EŠIF do konca roka 2022, z čoho vyplýva, že Komisia:

• podporila viac ako 5 miliónov podnikov;
• pomohla 64,5 miliónu ľudí nájsť si zamestnanie, podporiť sociálne začlenenie a zručnosti prostredníctvom odbornej prípravy;
• zlepšenie zdravotníckych služieb pre viac ako 63 miliónov ľudí;
• zvýšená kapacita výroby energie z obnoviteľných zdrojov o viac ako 6 000 MW (ekvivalent približne 2400 veterných turbín);
• zlepšila energetickú hospodárnosť viac ako 550000 domácností;
• ochránilo 17 miliónov ľudí pred povodňami a 15 miliónov ľudí pred lesnými požiarmi;
• podporila viac ako 2,8 milióna projektov v odvetví poľnohospodárstva a vo vidieckych oblastiach;
• zachovalo sa viac ako 48000 pracovných miest a vytvorilo sa viac ako 6500 nových pracovných miest v odvetví rybolovu a akvakultúry.

EŠIF boli stabilnou hnacou silou investícií v EÚ. So svojím dlhodobým dosahom a tematickým zameraním nasmerovali zdroje na posilnenie územnej, hospodárskej a sociálnej súdržnosti regiónov EÚ. Naďalej pomáhali regiónom a podnikom prekonať výzvy zelenej a digitálnej transformácie a zároveň pomáhali pracovníkom zvyšovať úroveň zručností a povzbudzovali územnú spoluprácu EÚ. Napredovali v kontexte bezprecedentných kríz, ktoré siahajú od pandémie COVID-19 až po prírodné klimatické katastrofy.

Súvislosti

EŠIF ako najväčší investičný nástroj rozpočtu EÚ podporujú územnú, hospodársku a sociálnu súdržnosť európskych regiónov, ako aj ich odolnosť a zotavenie z viacerých kríz v posledných rokoch. EŠIF zahŕňajú:

• Európsky fond regionálneho rozvoja (EFRR);
• Európsky sociálny fond (ESF);
• Kohézny fond (KF),
• Európsky poľnohospodársky fond pre rozvoj vidieka (EPFRV) a zároveň
• Európsky námorný a rybársky fond (ENRF).

Účelom týchto finančných prostriedkov je investovať do tvorby pracovných miest a do udržateľného a zdravého európskeho hospodárstva a životného prostredia. Ciele politiky sledované v rámci EŠIF zahŕňajú:

• výskum a inovácie
• digitálne technológie
• podpora nízkouhlíkového hospodárstva,
• udržateľné riadenie prírodných zdrojov
• malé a stredné podniky
• inteligentný, udržateľný a inkluzívny rast
• zamestnanosť, lepšie vzdelávanie a odborná príprava
• posilnenie inštitucionálnej kapacity verejnej správy
• mestský rozvoj a územnú spoluprácu (Interreg).

Uverejňovanie výročnej súhrnnej správy o implementácii EŠIF v období 2014 – 2020 je povinnosť, ktorá vyplýva z článku 53 nariadenia (EÚ) č. 1303/2013. V tohtoročnej správe sa opisuje vývoj finančného vykonávania EŠIF v období 2014 – 2020 do konca roka 2022.