EuropskeNoviny.sk
V Európskej únii je dohoda o tom, že v rámci vojenskej pomoci môže členský štát pomôcť Ukrajine takým spôsobom, ktorý uzná za vhodný. Ako vieme, slovenská vláda sa rozhodla nedodávať zbrane zo svojich štátnych skladov, ale umožnila dodávky zbraní a najmä munície z dielne súkromných firiem.
Medzi jednotlivými štátmi únie sú samozrejme také, ktoré volajú po dodávkach oveľa agresívnejších zbraňových systémov, ktoré by podľa nich mohli zaistiť prelom vo vojne. Mnohí o tom pochybujú, a tak situácia v únii nie je jednoznačná. Napríklad Francúzsko dodalo aj rakety s plochou dráhou letu, zatiaľ čo Nemecko sa naďalej zdráha poslať Ukrajine rakety dlhého doletu.
Slovensko za minulej vlády dodalo vlastné stíhačky (Mig 29) a systémy protivzdušnej obrany (S-300) a keďže stále nedisponuje novými štíhačkami a už na svojom území nemá ani dočasne dodané Patrioty, naša obranyschopnosť je dnes do značnej miery závislá od našich spojencov.
Celkovo sa ale obávam, že to, čo štáty únie sú ochotné a schopné dodať a nakoniec aj dodajú, aj keď zvýšia výrobu zbraní a munície, príliš nemôže zvrátiť situáciu vo vojne. Ešte smutnejšie je, že napriek už starým sľubom vrcholných predstaviteľov EÚ nedostala Ukrajina ani Úniou dávno sľúbený milión nábojov.
Na včerajšom summite vybraných štátov v Paríži sa podľa francúzskeho prezidenta Emanuela Macrona nepodarilo dosiahnuť dohodu o vyslaní vojakov z členských štátov únie a NATO a Nemecko nasadenie svojich vojakov na Ukrajinu rázne odmietlo, pričom zdržanlivé ostali aj ďalšie štáty.
V tomto svetle vyhlásenia slovenského premiéra Roberta Fica o tom, že Slovensko nepošle svojich vojakov na Ukrajinu určite nevybočujú z postojov množstva iných členských štátov.
Obávam sa, že vyslanie pozemných vojsk na Ukrajinu štátmi NATO by naozaj bolo veľmi vážnym eskalačným momentom a viedlo by k priamemu vojenskému konfliktu s Ruskom, čomu ale tak Európska únia, ako aj USA a tým aj NATO chcú určite zabrániť. Samozrejme aj ja osobne som tiež proti takémuto kroku.
Ako ale ukazujú rokovania nielen v Paríži, ale aj na iných úrovniach, pravdepodobne dochádza k vytváraniu akýchsi koalícií štátov na dodávky kapacít v oblasti delostrelectva, odmínovania alebo protivzdušnej obrany. Ale tu ide skôr o partikulárne a bilaterálne dohody.
Na oficiálnej úrovni EÚ sa skôr pracuje na mechanizme spoločného nákupu zbraní pre Ukrajinu z tretích štátov, pričom šéfka komisie Ursula von der Leyenová nám dnes v europarlamente oprášila nápad použitia zmrazených ruských aktív na tento účel, čo je ale stále veľmi spornou otázkou z právneho hľadiska, ale aj kvôli imidžu únie v očiach iných štátov, ktoré držia svoje aktíva na území EÚ.
Robert Hajšel, europoslanec /SD/.
