EuropskeNoviny.sk
Komisia vyzýva PORTUGALSKO, aby správne transponovalo právne predpisy EÚ o stredne veľkých spaľovacích zariadeniach
Európska komisia rozhodla o začatí postupu v prípade nesplnenia povinnosti a zaslala formálnu výzvu Portugalsku [INFR(2024)2224], pretože nesprávne transponovalo smernicu o obmedzení emisií určitých znečisťujúcich látok do ovzdušia zo stredne veľkých spaľovacích zariadení [smernica (EÚ) 2015/2193]. Táto smernica je zameraná na zníženie miery znečisťovania ovzdušia. Stanovujú sa v nej emisné limity pre stredne veľké spaľovacie zariadenia (s tepelným príkonom od 1 MW do menej než 50 MW). Tieto spaľovacie zariadenia majú širokú škálu využitia vrátane výroby elektriny, vykurovania a chladenia domácností či obytných domov, ako aj poskytovania tepla alebo pary na priemyselné procesy. Sú významným zdrojom emisií oxidu siričitého, oxidov dusíka a prachu. Dodržiavanie emisných limitov a noriem kvality ovzdušia stanovených v právnych predpisoch EÚ je kľúčom k účinnej ochrane ľudského zdravia a ochrane životného prostredia. Portugalsko nesprávne transponovalo do vnútroštátnych právnych predpisov ustanovenia týkajúce sa výnimiek, monitorovania emisií a povinností prevádzkovateľa. Komisia preto zasiela Portugalsku formálnu výzvu. Portugalsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a odstránilo nedostatky, na ktoré Komisia poukázala. Ak Komisia nedostane uspokojivú odpoveď, môže rozhodnúť o vydaní odôvodneného stanoviska.
Odôvodnené stanoviská
Komisia vyzýva NEMECKO, ESTÓNSKO a POĽSKO, aby svoje vnútroštátne predpisy na predchádzanie závažným haváriám s prítomnosťou nebezpečných látok v plnej miere zosúladili s právom EÚ
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodnených stanovísk Nemecku [INFR(2020)2103], Estónsku [INFR(2020)2117] a Poľsku [INFR(2021)2067], pretože svoje vnútroštátne právne predpisy v plnej miere nezosúladili so smernicou o kontrole nebezpečenstiev závažných havárií s prítomnosťou nebezpečných látok („Seveso III“) (smernica 2012/18/EÚ). Smernica sa vzťahuje na viac ako 12 000 priemyselných zariadení v Európskej únii, kde sa nebezpečné látky používajú alebo skladujú vo veľkých množstvách. Stanovujú sa v nej aj pravidlá na predchádzanie závažným priemyselným haváriám a minimalizáciu ich škodlivých vplyvov na ľudské zdravie a životné prostredie. Do rozsahu jej pôsobnosti patria odvetvia, ako je chemický a petrochemický priemysel, a odvetvia veľkoobchodu s palivami a skladovania palív. V závislosti od množstva prítomných nebezpečných látok sa uplatňujú rôzne bezpečnostné režimy, pričom na zariadenia, v ktorých sa manipuluje s veľkými množstvami, sa uplatňujú prísnejšie právne požiadavky. Komisia zaslala formálnu výzvu Nemecku a Estónsku v máji 2020 a Poľsku v júni 2021. Všetky členské štáty v reakcii na to transpozíciu smernice do určitej miery zlepšili. K dnešnému dňu však porušenia stále pretrvávajú a ešte stále nebol dosiahnutý úplný súlad. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Nemecku, Estónsku a Poľsku. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.
Komisia vyzýva POĽSKO, aby dodržiavalo právne predpisy EÚ o kvalite vody na kúpanie
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Poľsku [INFR(2020)4058] s cieľom riešiť nedostatky v transpozícii smernice o vode určenej na kúpanie (smernica 2006/7/ES). V smernici sa stanovujú pravidlá monitorovania a klasifikácie vôd na kúpanie v prípade aspoň dvoch parametrov konkrétnych baktérií. Okrem toho musia členské štáty informovať verejnosť o kvalite vody na kúpanie a riadení pláží, a to prostredníctvom profilov vôd na kúpanie. V smernici sa takisto vyžaduje, aby príslušné orgány prijali primerané ochranné opatrenia, ak kvalita vody na kúpanie ohrozuje ľudské zdravie. Komisia v októbri 2020 zaslala Poľsku formálnu výzvu. Poľsko ešte správne netransponovalo požiadavky smernice týkajúce sa viacerých bodov, napríklad identifikácie a označovania vody na kúpanie, monitorovacích a rôznych ďalších povinností príslušných orgánov v prípadoch znečistenia alebo identifikovaných rizík pre ľudské zdravie, ako aj informovania verejnosti a konzultácií s ňou. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Poľsku. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.
Komisia vyzýva POĽSKO, aby dobudovalo sústavu NATURA 2000
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Poľsku [INFR(2019)2137], pretože nezabezpečilo primeranú ochranu biotopov a druhov európskeho významu prostredníctvom vymedzenia chránených prírodných území (Natura 2000). Podľa smernice o biotopoch (smernica 92/43/EHS) a smernice o vtáctve (smernica 2009/147/ES) sa členské štáty dohodli na vytvorení súvislej európskej sústavy Natura 2000, a to tak, že Komisii navrhnú vhodné lokality s európskym významom. Komisia v júli 2019 zaslala Poľsku formálnu výzvu, pretože nenavrhlo všetky lokality, ktoré mali byť v súlade s právnymi a vedeckými podmienkami. Okrem toho niektoré z navrhovaných lokalít nedostatočne pokrývali rôzne typy biotopov a druhy, ktoré si vyžadovali ochranu. Komisia zároveň zistila významné nedostatky, pokiaľ ide o úplnosť a kvalitu údajov o chránených lokalitách. Napriek pokroku Poľsko stále neodstránilo všetky zistené nedostatky a naďalej porušuje povinnosti vyplývajúce z právnych predpisov EÚ o prírode. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Poľsku. Poľsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.
Komisia vyzýva GRÉCKO a CYPRUS, aby zlepšili spracovanie odpadu
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Grécku [INFR(2021)2166] a Cypru [INFR(2021)2217] v súvislosti s nesprávnym uplatňovaním smernice o skládkach odpadov (smernica 1999/31/ES) a rámcovej smernice o odpade [smernica 2008/98/ES zmenená smernicou (EÚ) 2018/851]. V smernici o skládkach odpadov sa stanovujú normy pre skládky, ktoré majú zamedziť nepriaznivým vplyvom na zdravie ľudí, vodu, pôdu a ovzdušie. Podľa rámcovej smernice o odpade sú členské štáty povinné prijať opatrenia, ktorými sa zabezpečí, aby sa na skládku ukladal iba spracovaný odpad. Členské štáty musia zhodnocovať a zneškodňovať odpad spôsobom, ktorý neohrozuje ľudské zdravie a životné prostredie, a zakázať ponechávanie, ukladanie alebo nekontrolované zneškodňovanie odpadov. Komisia v novembri 2021 zaslala Grécku formálnu výzvu v súvislosti s nedostatkami na 84 skládkach, ale aj v súvislosti s tým, že Grécko vzhľadom na najlepšie dostupné techniky nevytvorilo integrovanú a primeranú sieť zariadení na nakladanie s odpadom. V decembri 2021 Komisia zaslala Cypru formálnu výzvu, pretože nezabezpečil, aby sa odpad pred uložením na skládku primerane spracoval, a pretože nevytvoril integrovanú a primeranú sieť zariadení na nakladanie s odpadom, a to pri zohľadňovaní najlepších dostupných techník. Uvedené nedostatky sa týkali troch skládok. Po posúdení odpovede, ktorú predložili grécke a cyperské orgány, a na základe najnovších údajov dospela Komisia k záveru, že žiadna z týchto skládok ešte nespĺňa požiadavky. Okrem toho na účely spracovania zmesového komunálneho odpadu pred jeho uložením na skládku je kapacita zariadení na spracovanie odpadu v oboch krajinách nedostatočná. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Grécku a Cypru. Tieto krajiny majú teraz dva mesiace na to, aby odpovedali a prijali potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení vecí Súdnemu dvoru Európskej únie.
Komisia vyzýva BULHARSKO, aby pri výpočte poplatku za nakladanie s odpadom uplatňovalo zásadu „znečisťovateľ platí“
Európska komisia dnes rozhodla o zaslaní odôvodneného stanoviska Bulharsku [INFR(2023)2064], pretože neuplatňuje zásadu „znečisťovateľ platí“ podľa rámcovej smernice o odpade [smernica 2008/98/ES zmenená smernicou (EÚ) 2018/851]. V súlade so zásadou „znečisťovateľ platí“, na ktorej je smernica založená, musí náklady na nakladanie s odpadom (vrátane zberu, prepravy, zhodnocovania vrátane triedenia a zneškodňovania odpadu) znášať prvotný pôvodca odpadu alebo súčasní či predchádzajúci držitelia odpadu. V Bulharsku sú náklady na nakladanie s odpadom, ktoré platia občania a podniky, vo veľkej miere založené na hodnote nehnuteľnosti na daňové účely a nezohľadňujú sa v nich príslušné parametre, ako je množstvo vzniknutého odpadu z domácností. V štúdii z roku 2019 sa zistilo, že Bulharsko je jediným členským štátom s takýmto systémom. Keďže tento systém nie je v súlade so zákonnými podmienkami, Komisia v júli 2023 zaslala formálnu výzvu. Hoci Bulharsko svoje právne predpisy zmenilo s cieľom riešiť túto záležitosť, ustanovenia nikdy nenadobudli účinnosť, pretože ich uplatňovanie sa od roku 2015 postupne každý rok odkladalo až do roku 2025. Podľa posledného odkladu – schváleného zákonom v septembri 2024 – ustanovenia zabezpečujúce dodržiavanie zásady „znečisťovateľ platí“ nadobudnú účinnosť až v januári 2026. Komisia preto rozhodla o vydaní odôvodneného stanoviska Bulharsku. Bulharsko má teraz dva mesiace na to, aby odpovedalo a prijalo potrebné opatrenia. V opačnom prípade môže Komisia rozhodnúť o postúpení veci Súdnemu dvoru Európskej únie.
Postúpenie veci Súdnemu dvoru
Komisia rozhodla o postúpení veci SLOVENSKA Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože nezabezpečilo primerané čistenie komunálnych odpadových vôd
Európska komisia dnes rozhodla o postúpení veci Slovenska Súdnemu dvoru Európskej únie, pretože v plnej miere nesplnilo povinnosti týkajúce sa zberu a čistenia vôd stanovené v smernici o čistení komunálnych odpadových vôd (smernica 91/271/EHS). Cieľom uvedenej smernice je chrániť zdravie ľudí a životné prostredie tým, že sa v nej vyžaduje, aby sa komunálne odpadové vody pred vypustením do životného prostredia zbierali a čistili. Mestá a veľkomestá (aglomerácie) musia vybudovať potrebnú infraštruktúru na zber a čistenie svojich komunálnych odpadových vôd. Nezozbierané alebo nevyčistené odpadové vody môžu ohroziť ľudské zdravie a znečistiť jazerá, rieky, pôdu, pobrežné a podzemné vody. Vec sa týka 25 aglomerácií na Slovensku, ktoré nespĺňajú požiadavky smernice o čistení komunálnych odpadových vôd. Vo februári 2017 Komisia zaslala Slovensku formálnu výzvu, po ktorej v novembri 2019 nasledovalo odôvodnené stanovisko. Napriek určitému pokroku slovenské orgány ešte nevyriešili problémy v plnej miere. Komisia dospela k záveru, že úsilie slovenských orgánov bolo zatiaľ nedostatočné, a preto vec Slovenska postupuje Súdnemu dvoru Európskej únie. Ďalšie informácie sa nachádzajú v tlačovej správe.